Samovraždy zostávajú aj v roku 2025 významnou celosvetovou tragédiou. Približne 740 000 ľudí ročne si vezme život, čo znamená jedno úmrtie každých 43 sekúnd po celom svete. V Spojených štátoch miera samovrážd stále rastie – muži umierajú dvakrát častejšie ako ženy a používajú smrteľnejšie metódy, ako sú strelné zbrane. Tento problém sa dotýka aj verejne známych osobností, napríklad spisovateľa a režiséra Jeffa Baeny, ktorý si na začiatku tohto roka tragicky vzal život vo veku 47 rokov. Samovražda naďalej patrí medzi hlavné príčiny úmrtí na celom svete.
Prečo?
Kvôli prázdnote. Drvivé, neúprosné prázdnote, ktorá človeka trhá zvnútra a zanecháva ho nepokojným. Ani drogy nedokážu túto temnú prázdnotu otupiť. Keď človek cíti, že nemá žiadne iné možnosti, keď sa mu život samotný zdá bezvýznamný, dôjde k bodu zlomu.
Aké je riešenie?
Musíme sa začať pozerať na život tak, aby sme pochopili, ako a prečo príroda funguje, kto sme, aká je naša prirodzenosť v porovnaní so všeobecným zákonom prírody okolo nás, odkiaľ pochádzame, kde sa teraz skutočne nachádzame, kam smerujeme a ako môžeme do tohto obrazu významne zasiahnuť. Inými slovami – musíme si rozvinúť porozumenie zmyslu života. Toto porozumenie ale prichádza až vtedy, keď sme ochotní prekročiť hranicu medzi životom a smrťou. Keď je pre nás ťarcha existenciálnych otázok väčšia ako obyčajné prežívanie, získavame meradlo, podľa ktorého spoznáme, čo naozaj stojí za to žiť. A vtedy sa začneme povznášať nad svoj úzky, sebe slúžiaci život.
Čo to znamená?
Znamená to nepútať sa k životu tak, ako to robí väčšina ľudí – nelipnúť na každej pominuteľnej túžbe. Nielenže sa ho prestaneme držať, ale začneme žiť spôsobom, kedy v každom okamihu opúšťame svoj egoizmus – túžbu užívať si len pre vlastný prospech – a povznesieme sa nad neho. V každom okamihu tak prekračujeme smrť. Akoby sme ju neustále prežívali – ale tým sa oddeľujeme od tohto sveta a vstupujeme do vyššieho sveta.
Môže to znieť ťažko, ale v skutočnosti to vôbec nie je ťažké. Je to neuveriteľná príležitosť, ktorá je prístupná každému človeku.
Ak chceme pochopiť zmysel našej existencie, musíme skôr či neskôr prestať prikladať hodnotu egoistickej túžbe užívať si len pre seba. Mali by sme si ju vážiť iba ako základ, ako odrazový mostík k niečomu vyššiemu. Tento svet je iba štartovacia plocha pre budovanie vyššieho života.
Vyšší život existuje za hranicou smrti. Keď obrazne povedané „zabíjame“ svoje ego v každom okamihu, teda keď opúšťame svoju malú, na seba zameranú existenciu, rastieme do úplne novej duchovnej reality.
Duchovný rast spočíva v tom, že nežijeme pre seba, ale pre niečo, čo nás presahuje – pre silu lásky, dávania a spojenia, pre systém reality, pre celé ľudstvo. Keď sa takto obrátime mimo svoje „ja“, vydávame sa na transformačnú cestu, ktorá prináša hlbokú radosť, harmóniu, mier a zmysluplné naplnenie na našej ceste k objaveniu pravej, večnej a dokonalej existencie.
Celá debata | RSS tejto debaty