Príčinou stresu v našom živote je egoizmus, túžba po potešení na úkor druhých a vlastné egoistické myšlienkové vzorce, ktoré nás ženú k individualisticko-materialistickému súpereniu medzi sebou.
Je pravda, že máme súťaživú povahu a že súťaž existuje preto, aby nás zdokonaľovala. Avšak rozdiel medzi súťažou, ktorá je príčinou narastajúcich problémov, ako je stres, nenávisť a útlak, a súťaží, ktorá nás rozvíja správnym spôsobom, je v cieli, kvôli ktorému súťažíme.
Nepotrebujeme súťaž, ktorá podporuje egoistické a materiálne ciele. Tento spôsob súťaženia vnáša do našich životov viac stresu, nenávisti a tlaku.
Ako teda môžeme definovať cieľ, ktorý vedie k spoločenskému pokroku?
„Súboj myslí“ plodí múdrosť, a práve takto by sme mali chápať pokrok a týmto smerom ho rozvíjať. Kabalistické zdroje to opisujú ako „závisť autorov rodí múdrosť“. Namiesto pachtenia za pominuteľnými sebastrednými cieľmi, ako je vyšší zisk, rešpekt a moc, by bolo múdrejšie naučiť sa, ako nás riadi príroda a ako máme s prírodou komunikovať, aby sme dosiahli zmysel života. Naučíme sa konať činy, ktoré sú prospešné pre všetkých a nikomu neškodia. Potom dosiahneme život, v ktorom sa všetci budeme cítiť ako šľachtici pred tisíc rokmi, keď nebudeme od druhých nič požadovať, nikoho využívať a všetci budeme žiť jednoduchý a príjemný život.
Otázka pre profesora: ...šľachtici pred tisíc... ...
Celá debata | RSS tejto debaty