Michael Laitman

Berú nám prácu, ale prinášajú dar, ktorý stratu viac než vynahradí.

Vzorky grafických návrhov značiek zaslané renomovanej izraelskej reklamnej agentúre PRPL boli také dobré, že si autora najali. Autor sa však nemohol dostaviť do kancelárie, pretože bol… robot. Logá vytvoril systém umelej inteligencie spoločnosti Tailor Brands, ktorý bol vyškolený v oblasti grafiky a pravidiel trhu s ochrannými známkami.

Roboty prichádzajú. Interagujú s nami, či chceme alebo nie. Bezchybne spracovávajú informácie o nás. Dýchajú nám na krk na trhu práce. Dokážu pripraviť domáce rezne, písať texty a hudbu, nahradiť špičkových právnikov, lekárov, chirurgov a psychológov, riešiť zločiny a vytvoriť virtuálnu realitu na nerozoznanie od tej skutočnej. V tejto fáze vývoja je skutočne jednoduchšie vymenovať, čo ešte nedokážu.

S príchodom neurónových sietí novej generácie sa rozsah „strojových“ úloh nepredstaviteľne rozšíril. A bez ohľadu na to, čo roboty robia, robia to lepšie ako my. Oveľa lepšie. Konkurovať im je nemožné, snáď s výnimkou fázy učenia, kým nestrávia dostatok informácií.

Tento sektor už teraz ohrozuje zavedený ekonomický poriadok a niet pochýb o tom, že mnohé inovácie bude potrebné obmedziť, aby sa predišlo vážnym narušeniam. Koniec koncov, posun globálnej ekonomiky smerom k automatizácii, rovnako ako jej oslobodenie od závislosti od ropy, znamená čeliť masívnym sociálnym problémom, na ktoré ešte nie sme pripravení.

Sofiina otázka

Ale ani to nie je najväčšia výzva. Ľudstvo nakoniec prenechá väčšinu moderných pracovných miest robotom. Koniec koncov, sú rýchlejšie, výkonnejšie a múdrejšie ako my. O niekoľko desaťročí si ľudia nebudú vedieť predstaviť život bez strojov a neurónových sietí – rovnako ako si dnešná mládež nevie predstaviť život bez internetu a mobilných telefónov.

Plne automatizovaná doprava, poľnohospodárstvo, ktoré nevyžaduje ľudských pracovníkov, presné diagnózy, predtým nedosiahnuteľná úroveň analytiky a predpovedí v širokej škále oblastí – uvidíme, do akej miery nás naši elektronickí „potomkovia“ prekonajú v riešení zdanlivo inherentne ľudských problémov. Navyše budú schopní slúžiť a potešiť každého tak, ako to žiadny človek nedokáže. Paradoxne, s robotmi sa nám bude oveľa ľahšie a príjemnejšie vychádzať ako s naším vlastným druhom. A predsa si všimnite, že ani dnes v skutočnosti nerozumieme tomu, ako sa rozhodujú.

V čom sme lepší ako oni? Možno je načase udeliť robotom občianstvo, ako v slávnom precedense z Rijádu? Sophia, nápad spoločnosti Hanson Robotics, bola založená v roku 2015. Odvtedy pravidelne poskytovala rozhovory a tlačové konferencie, stretla sa so zástupcom generálneho tajomníka OSN a získala saudskoarabské občianstvo.

Ale Sofia bola jednoducho vytvorená ako humanoid. V takom prípade by sa akákoľvek neurónová sieť schopná viac-menej zmysluplnej komunikácie mohla kvalifikovať na občianstvo. A občianstvo je už právom jednotlivca, však? A táto „osobnosť“ sa na nás obracia s hlavnou otázkou, ktorá v podstate znie: – Ako vieš, že si človek?

V skutočnosti, čo nás robí ľuďmi a mňa človekom? Čo robí toto slovo „hrdí“? Na čo môžeme byť hrdí? Čo nás robí odlišnými? Veď aj my sme zostavení – od prírody. Aj my sme naprogramovaní. DNA je toho dôkazom. 

Zdá sa, že roboty nepriamo priviedli ľudí k večnej hamletovskej, alebo skôr biblickej, otázke o zmysle a účele ľudskej existencie. Sotva sme vynašli umelú inteligenciu, objavila naše slabé miesto. Niet divu, že sme ju sami stvorili?

Čo robot nedokáže

Aby sme sa pripravili na éru robotov, musíme pochopiť samých seba. Koniec koncov, prišli, aby nám dali slobodu a oslobodili nás od tej najdôležitejšej práce, práce, pre ktorú sme sa narodili. Túto prácu za nás žiadny iný neuronálny systém neurobí, ani tá najpokročilejšia neurónová sieť.

Konečne budeme môcť realizovať svoj ľudský potenciál bez výhovoriek. Nie potenciál tela, ale ducha. Bez toho robotizácia zostane bezvýznamná. Inteligentné systémy, múdri poradcovia a lojálni pracovníci nám nepomôžu. Budeme mať všetko – a zároveň nič. Koniec koncov, ľudia, na rozdiel od robotov, nemôžu existovať bez zmyslu. Umelá inteligencia nás konfrontovala s potrebou nájsť skutočný, vznešený zmysel, spoločný pre všetkých, spájajúci, zmierujúci a rozvíjajúci sa.

Máme neoceniteľnú šancu na sebarealizáciu. Ľudia, oslobodení robotmi, sa naučia byť ľuďmi. Konečne pochopia, čo ich poháňa, pochopia základné zákony prírody, ktoré nás od čias jaskynných ľudí „tlačia“ k sebe – napriek egoizmu, ktorý nás od seba oddeľuje.

Takto sa začneme povznášať nad „roboty v nás samých“, ktorí už stáročia vykonávajú program, aby nás jedného dňa priviedli k novej spoločenskej výzve, k budovaniu spoločnosti, v ktorej vládne vzájomné porozumenie a vzájomná starostlivosť, v ktorej láska nie je hormónmi ani krásnym pocitom, ale vnútornou potrebou, základom spoločnosti, zárukou mieru.

Ľudia sú hlboko spoločenské bytosti, stvorené na to, aby dávali, participovali, vcítili sa a spolupracovali. Toto nám prináša skutočnú radosť, práve tu nachádzame pokoj a šťastie – v starostlivosti o tých, ktorých milujeme. Naopak, starostlivosť len o seba je ako beh v kolese pre škrečka , ktoré neustále znehodnocuje výsledky vlastných úspechov.

Už niekoľko desaťročí je to predmetom výskumu v oblasti psychológie a štatistiky známej ako veda o šťastí – pozitivna psychológia. Spájaním sa v dávaní si navzájom sa dotýkame niečoho rovnako dôležitého pre všetky kultúry, niečoho nehynúceho, kúska večnosti, ktorý nazývame dušou.

Takže bez tejto duše nemôžeme nič urobiť. Roboty nám pomôžu zorganizovať si život, zmierniť rodinné konflikty a vyhladiť nerovnosti medzi nami – až do určitého bodu, až do prázdnoty, ktorá v nás vrie, zatiaľ skrytá náhradnými význammi.

A predsa je tu niečo iné – skutočné puto, ako medzi matkou a dieťaťom, medzi otcom a synom, medzi bratmi. Príroda nám poskytuje tieto príklady od detstva ľudstva a každej ľudskej bytosti – aby sme sa naučili milovať, aby sme sa povzniesli na úroveň pravého ľudstva.

Byť človekom znamená povzniesť sa nad seba, nad to, čo nás rozdeľuje. Znamená to preklenúť priepasti a rozdiely medzi nami vzájomným dávaním. Znamená to prinášať si navzájom radosť, realizovať sa v prospech druhých a nachádzať v tom šťastie.

A roboty – roboty sa stanú vynikajúcimi asistentmi, ak si len sami všetko nepokazíme. Medzitým automatizácia naberá na obrátkach, neurónové siete sa neustále učia a Sofiina otázka visí vo vzduchu…