Michael Laitman

„Vidím, ako sa zhromažďujú búrkové mraky. A kým svieti slnko, strechu treba opraviť,“ povedal pred ôsmimi rokmi David Lipton, ktorý 9 rokov zastával post prvého zástupcu šéfa MMF, vyriekol pred 8 rokmi. A zostávajú aktuálne aj dnes. 

Prognózy globálnych ekonómov sú pochmúrne: spomaľujúci sa rast, inflácia, strata pracovných miest, rastúce životné náklady… Ako obvykle, vina sa pripisuje komukoľvek a čomukoľvek, len nie samotným ekonómom. Títo ľudia sú v dobrej pozícii: akákoľvek kritika namierená proti nim je neúčinná, pretože operujú s pojmami a modelmi, ktorým väčšina z nás vôbec nerozumie.

Prečo by ste nemali počúvať ekonómov

Ľudia sa ma stále pýtajú: „Ako môžete posudzovať ekonomiku, a ešte niekoho kritizovať bez toho, aby ste boli odborníkom? Prečo by vás mal niekto počúvať, a nie profesionálnych ekonómov?“

Moja odpoveď je jednoduchá: ekonómov sa určite neoplatí počúvať, pretože vidíme výsledky ich práce. Nemusíte chápať ekonómiu ako vedeckú disciplínu, aby ste ocenili reálnu ekonomiku, v ktorej všetci žijeme. Je to ich veda, slúžiaca elite, ktorá nás priviedla k tejto nekonečnej kríze. Práve kvôli ich pravidlám sa stále viac namáhame a čoraz menej si to užívame.

Prečo potrebujeme ekonomiku, ktorá sa už viac ako desaťročie nedokáže spamätať zo svojich kŕčov, nieto ich ešte vysvetliť populárnym spôsobom? Prečo potrebujeme ekonomiku, ktorá otvorene uspokojuje potreby nepatrnej menšiny? Prečo v 21. storočí ľudia pracujú stále tvrdšie a zarábajú stále menej? Ako je možné, že generácia našich otcov bola bohatšia a žila v väčšom bezpečí ako tá súčasná? Hovoria nám o bohatstve, ktoré „presakuje“ zhora k masám, ale v skutočnosti končí na účtoch boháčov, ktorí už nevedia, čo s ním.

Aký je prínos takejto ekonomiky? Vyčerpávame prírodné zdroje a oberáme ľudí o energiu. Naše deti sú odtrhnuté od domovov a posielané do zariadení starostlivosti o deti od útleho veku, aby mohli pracovať obaja manželia – inak by neboli schopní uživiť rodinu.

V podstate sme si vybudovali otroctvo zvané Ekonomika a ekonomickí dozorcovia nám zo svojich chrámov kážu o pôžitkoch voľného trhu, hoci ich „náboženstvo“ už dávno nedrží krok s vývojom človeka a spoločnosti.

Ekonomika musí prejsť zásadnou zmenou

Nie, moderná ekonomika musí byť iná – sociálne orientovaná, vyvážená a stabilná. Musí prameniť z jednoty ľudskej spoločnosti, z neoddeliteľného prepojenia sociálnych a ekonomických vzťahov, zo záväzku k rastu jednotlivcov, nie ich peňaženiek.

Buď to pochopíme a začneme reformovať našu vzájomnú prepojenosť, alebo nás stará, zastaraná ekonomika bude naďalej dusiť spotrebiteľskou paradigmou, až kým nevyčerpá všetko a nezničí nás aj svet.

Pre egoizmus je to prirodzené: je obmedzený konvenciami, usiluje sa o slobodu a úplne ignoruje dôsledky. Dajte farmaceutickým korporáciám moc a liečili by nás od narodenia až do smrti, pričom by nás nikdy nenechali zdravých.

Dajte moc právnikom a všetko by preregulovali, takže by sme celý život strávili splácaním súdnych sporov medzi sebou. Dajte moc ekonómom a „neviditeľná ruka trhu“ by sa stala najhorším diktátorom v dejinách.

Dnešná ekonomika spôsobuje chaos v širokej škále oblastí: globálny dlh, dôchodková katastrofa, študentské pôžičky, výroba zbytočného tovaru a služieb, životné prostredie, vzťahy a duše ľudí. A je čas otvoriť nám oči.

Koniec koncov, ekonomika je viac než len tok peňazí medzi peňaženkou, obchodom a bankou. Skutočná ekonomika je definovaná ľudskou prirodzenosťou, ľudskými vzťahmi a zahŕňa všetky úrovne našich aktivít.

Bez pochopenia tohto ideme od základov do červených čísel a nespĺňame ani tie najzákladnejšie požiadavky. Splácame prírode to, čo jej berieme? Kompenzujeme zemi úrodu, ktorú priniesla? Ak nie, potom je naša ekonomika už i tak chybná, nedokonalá a nerovnováha neustále rastie. V skutočnosti musíme platiť za všetko, dokonca aj za vzduch, ktorý dýchame.

Ako platiť? Komu? Určite nie vládam a korporáciám. A nejde o platbu v hotovosti.

Tu potrebujeme vedu, ktorá dokáže presne zohľadniť všetko, čo spotrebuje a odovzdá každý jednotlivec a spoločnosť ako celok vo všetkých sférach života. Našou ekonomikou je celá planéta a celé ľudstvo. Naše výpočty musia byť globálne a zďaleka nie len peňažné.

Reálna ekonomika

Ukazuje sa , že nemáme ani potuchy, čo je to skutočná ekonomika – taká, ktorá nám umožňuje budovať zdravé vzťahy v rámci nášho spoločného, nedeliteľného systému, vyrovnávať komplexný rozpočet bez toho, aby sme ohrozovali seba navzájom alebo budúce generácie, a prosperovať spôsobom, ktorý umožňuje každému plne realizovať svoj potenciál v prospech všetkých.

Takúto ekonómiu nájdeme iba vo vede kabala. Je to jediná univerzálna veda; neoperuje s odvodeninami a nekonečnými skratkami, ani so všetkými týmito umelými, vymyslenými nástrojmi a ukazovateľmi, ale so skutočným poznaním našej podstaty a sveta, v ktorom žijeme.

Našou hlavnou chybou je, že sme nejednotní a hľadáme zisk na úkor iných. Súčasná ekonomika je v konečnom dôsledku iba matematický aparát slúžiaci bezhraničným egoistickým ambíciám a udržiavajúci systém presunu bohatstva nahor. Dnes táto „veda“ vyrába peniaze z peňazí, zo vzduchu, úplne odtrhnutá od reality.

Medzitým je ľudstvo vo vzťahu k prírode jeden celok, spoločný, živý, dynamický organizmus. Globalizácia sa stala faktom, či sa nám to páči, alebo nie. A preto ekonomika už nemôže byť založená na falošnom, fragmentovanom vnímaní. Takýto prístup vedie ku kolapsu, hoci ekonómovia majú stokrát pravdu a budú ju mať dovtedy, kým sa všetko úplne nerozpadne.

Ekonómovia novej úrovne

Eli Zippori, zástupca šéfredaktora a popredný komentátor izraelských novín Globes, sa zapísal okrem iného výkrikom zo srdca:

„Z času na čas si všimneme pohŕdanie a výsmech ,ekonómov‘ alebo ,ekonomických expertov‘ voči každému, kto zmýšľa inak ako oni, voči každému, kto na prvý pohľad nerozumie ekonómii a neštudoval ju.“

Ekonomický „pozorovateľ“ v celoštátnej televíznej stanici premieňa ekonómiu na „učenie“, „vedu“, akúsi nemennú pravdu. Každý, kto sa jej nedrží, je hlupák, ktorý by sa mal radšej nehnevať, aby sa nezahanbil.

Tie slogany sú také krásne: potrebujeme menej vládnych zásahov do všetkého; potrebujeme oveľa viac konkurencie; nepotrebujeme odbory ani zamestnanecké organizácie, potrebujeme len slobodný, voľný trh – a všetko sa vyrieši samo prostredníctvom „síl“, ktoré v ňom pôsobia.

Ceny klesnú, zamestnanci budú zarábať viac, prosperita bude úžasná a všetci budú šťastní. Každý, kto nie je šťastný, je jednoducho komunista, boľševik alebo plebejec, ktorý nič nechápe o modernej kapitalistickej ekonomike.

Je načase oslobodiť sa od názorov všetkých tých komentátorov a expertov, ktorí veria, že väčšina verejnosti je ekonomicky negramotná, pretože neštudovala ekonómiu a nerozumie rozpočtom, deficitom, HDP, rastu, výdavkom a iným podobným nezmyslom.

Verejnosť možno nerozumie všetkému, ale chápe jednu vec: ekonomika, o ktorej hovoria experti v médiách, tá istá ekonomika, o ktorej tvrdia, že pracuje pre ľudí a ktorej prosperita k nim preniká, v skutočnosti pracuje proti nim, znehodnocuje ich mzdy, zvyšuje ceny tovarov, ktoré spotrebúvajú, a umožňuje relatívne malej hŕstke ľudí nekonečne zbohatnúť – často na ich úkor.

Akí sme boli hlupáci, že sme naleteli na propagandu a bezvýhradne verili expertom len preto, že sa tak prezentovali.“

Moderný svet potrebuje ekonómov nového kalibru, a to sú kabalisti, pretože chápu princípy nezištného, progresívneho riadenia. Ekonomika musí byť postavená na skutočných, prirodzených základoch, aby sa zabezpečil zdravý život spoločnosti. Inak budú explodovať búrky.