Michael Laitman

Vedci z Missourskej univerzity zistili, že aktívne používanie Facebooku môže viesť k depresii. Dokonca vznikol aj takýto pojem – „facebooková depresia“. Prečo sa to deje a mali by sme sa Facebooku vzdať skôr, kým nie je neskoro? Veď na druhej strane, Facebook a iné sociálne siete nám dávajú ďalšie možnosti na komunikáciu.

V skutočnosti sociálne siete nespájajú nás, ale „samotky“, v ktorých z vlastnej vôle sedíme. Počet detí, ktoré hľadajú pomoc kvôli osamelosti, sa zvýšil o 14 %. Takmer 10 % mladých ľudí vo veku od 16 do 24 rokov je „vždy alebo často“ osamelých. To je viac ako trojnásobok v porovnaní s rovnakým ukazovateľom u starších ľudí vo veku 65 rokov.

Cal Strode z britského Centra pre duševné zdravie hovorí: „Tínedžeri môžu mať na internete tisíce priateľov, no zároveň sa môžu cítiť bez podpory a izolovaní. Technológie, vrátane sociálnych médií, môžu sociálnu izoláciu prehlbovať.“

Problém je v porovnávaní
Podľa štúdie sú používatelia Facebooku náchylnejší na depresívne príznaky kvôli porovnávaniu sa s ostatnými. A to bez ohľadu na to, koho porovnanie uprednostňuje! Popredná sociálna sieť už ani sama nepopiera svoje nedostatky. A načo sa s tým obťažovať, ak stále zostávame jej zajatcami?

Ďalší veľký úspech ľudstva sa obrátil proti nemu a zaujal miesto v dlhom zozname toxických dobrodení. Dokážeme pokaziť každý svoj úspech. Prečo?

Pretože sa nechávame viesť egoizmom. Práve ten mení sociálnu sieť – potenciálny prostriedok celosvetového prepojenia – na biznis, nástroj masového vplyvu a virtuálne väzenie pre dve miliardy ľudí, pričom necháva ľudí osamelých uprostred oceánu účtov. Na Facebooku sa stretávame s vlastnou podstatou: naťahujeme ruky k svetu – a narážame na stenu, po ktorej beží prúd nášho vlastného vedomia.

Na druhej strane, zoberte nám toto väzenie a bez neho nám bude ešte horšie. Veď nás už skrotili, navykli, rozsadili do kútov a rozdelili do skupín. Len tínedžeri, v ktorých ešte žije túžba po niečom väčšom, sa občas trápia, keď okolo seba nenachádzajú živú dušu. Ostatní sa zrejme už celkom udomácnili alebo si zvykli.

Sociálne siete nás nespájajú, ale rozdeľujú
Taká je sociálna sieť verzia ľudskej sebalásky. V skutočnosti v nej nie je ani jeden sociálny prvok. Veď spoločnosť – to je niečo ucelené, vrelé, je to spoločné pole lásky, ktoré vytvárame jeden pre druhého. V prvom rade dobré prostredie, a až potom všetko ostatné.

Namiesto toho od detstva pripravujeme človeka o priamu komunikáciu, priúčame ho k výmene krátkych fráz a smajlíkov, aby táto útržkovitá, klipová komunikácia pre neho vytvárala rovnako útržkovitý, fragmentárny obraz sveta. Prvýkrát v histórii naše deti strácajú elementárne sociálne zručnosti: je pre ne ľahšie si písať, než sa spolu rozprávať.

Je hlúpe po tomto všetkom sa čudovať osamelosti, depresii a izolácii. Tieto tendencie budú len narastať. Keď som o nich začal hovoriť pred niekoľkými rokmi, málokto so mnou súhlasil. Ale teraz na vlastné oči vidíme, že nás pod rúškom spájania rozdeľujú, oddeľujú a štvú proti sebe. Problém je len v tom, že sa nám to zatiaľ páči…

Kde je únik z väzenia
Ak si niekedy vážne položíme otázku, kde je únik z tohto väzenia, zrazu zistíme, že dvere nie sú zamknuté. Držia nás len dogmy, vnútené šablóny a pestrofarebný obal. V podstate sa sociálna sieť stala nepozvaným vychovávateľom, ktorý určuje rebríček hodnôt, poradie priorít, „správne“ kritériá a postoj k životu.

To znamená, že musíme zmeniť systém výchovy a zmeniť prostredie. Potrebujeme skutočne sociálnu sieť, ktorej hlavným posolstvom bude zjednotenie naprieč všetkými protikladmi. Ľudia nedokážu vyriešiť úplne všetky konflikty, ale môžeme nachádzať spoločné záujmy na vyššej úrovni – v spoločnom povznesení sa nad seba samých.

Vôbec to nie je utópia, dá sa to celkom ľahko dosiahnuť rozumnou výchovou. Veď človek je bytostne kolektívny tvor, je plodom svojho prostredia. A nič nám nebráni vytvoriť také sociálne prostredie, v ktorom bude každý vnútorne rásť a rozvíjať sa, spoznávajúc celistvý obraz sveta a nekonečnú rozmanitosť jedného celku.

Na to nie sú potrebné revolúcie. A mimochodom, aby sme nechodili ďaleko, môžeme využiť ten istý Facebook, len v kvalitatívne novom formáte. Veď po technickej stránke je pohodlný, hoci ako pedagóg je nanič. Keď už nás prostredie vychováva, tak nech to robí správne.