Je zaujímavé, že keď ste v blízkosti nejakého človeka, môžete sa s ním spojiť. Je však pomerne ťažké to urobiť prostredníctvom myšlienok. Ako pri práci prostredníctvom myšlienok nespadnúť do mystiky, do telepatie, kedy sa ľudia môžu navzájom pociťovať na diaľku?
Ľudia sa môžu navzájom pociťovať a spoločne myslieť. Ale je to inak ako u Wolfa Messinga, ktorý zachytával myšlienky druhých, veď toto je živočíšna schopnosť vnímania.
Každý dobre vytrénovaný človek môže myšlienky druhých takto nacítiť bez ohľadu na svoje dobré či zlé vnútorné vlastnosti, vie s nimi zaobchádzať, ako napríklad rôzni zaklínači a šamani. To nie je problém, je možné ich rozvinúť u každého.
Ak však nehovoríme o hádaní myšlienok, ale o vnútornom spojení medzi nami, potom vznikajú na základe vlastnosti odovzdania, nad naším egoizmom. Toto spojenie v odovzdaní vyžaduje komunitu, vzájomnosť, láskyplnosť, začlenenie jeden do druhého. A potom vzniká spoločná nádoba, kedy sa všetky myšlienky a pocity stávajú spoločnými, splývajúcimi.
Zaujímavé je, že individualita nemizne, iba sa rozširuje vďaka ostatným. Je to, ako by som teba vložil do svojej nádoby a ty ma zase do svojej, a rovnako tak všetci ostatní. Nakoniec sa ukáže, že ja som vo všetkých a všetci sú vo mne.
To je zákon správneho zdravého organizmu, kedy je každá bunka zapojená do všetkých častí a buniek tela, odovzdáva im a ony jej. A potom každá bunka vníma celé telo, vlastní ho, cíti večnosť, nekonečnosť, bezhraničnosť všetkého, čo v ňom existuje, a nie nejakú jednu malú časť, ktorú prakticky necíti, pretože je neživá.
Vzájomné zapojenie do vlastnosti odovzdania teda dáva človeku celkom inú úroveň existencie, ktorú nazývame duchovným životom. Je to pocit večnosti, nekonečnosti, dokonalosti, neobmedzenosti. Veď človek koniec koncov zahŕňa obrovské množstvo ostatných duší.
Je to zvláštny stav. Je to to, čo potrebujeme dosiahnuť. Nie je ďaleko a spočiatku závisí len od našich vzájomných ústupkov a potom už od spojenia na úrovni vnútorného splynutia.
Celá debata | RSS tejto debaty