Michael Laitman

Pred koronavírusom bolo bežné cestovať, chodiť do reštaurácií a nakupovať v nákupných centrách. Prinášalo nám to uspokojenie, napĺňalo to náš zmysel života. Ale koronavírus všetko zmenil. Čím sa bude človek napĺňať v novom svete, do ktorého dnes vstupujeme?

Sme ako deti, ktoré naraz vyrástli. Kým sú deti malé, chodí sa s nimi na prechádzky, na detské ihriská, na kolotoče. Ale potom deti vyrastú a musia sa začať učiť. A keď sa stanú dospelými, musia sa pripraviť na povolania, nájsť si prácu, prijať rôzne povinnosti.

Život nie je materská škola. A aj keď nám v detstve bolo dobre a radi by sme sa tam vrátili, už to pre nás nie je. Súhlasili by ste s tým, že sa vrátite do materskej škôlky a budete sa tam hrať ako dieťa?

Ľudstvo teraz prechádza špecifickou etapou dozrievania, ktorá sa týka mužov, žien i detí, a nie je to pre nás ľahké. Budeme si musieť uvedomiť, že je potrebné so životom zaobchádzať inak.

Spomínam si, ako ťažké to pre mňa bolo, keď skončilo moje bezstarostné detstvo a rodičia, ktorí ma predtým rozmaznávali, zrazu na mňa začali mať požiadavky, nútili ma študovať, vyžadovali, aby som sa o seba začal starať sám. Nemohol som pochopiť, prečo náhle prišlo k takej zmene.

Bolo to pre mňa ťažké obdobie, kým som si neuvedomil, že život je rozdelený na dve polovice. V prvej polovici si dieťa a o všetko sa stará otec a matka. A v druhej polovici života sa stávaš dospelým a musíš sa o seba postarať sám, otec a matka za teba už nemôžu všetko robiť.

A práve to sa teraz deje s ľudstvom, ktoré bolo predtým rozmaznávané prírodou. Teraz sa však musíme stať dospelými. A táto zrelosť nespočíva v otváraní ďalších podnikov, ako tomu bolo pred vírusom, v cestovaní po svete, vysedávanie po reštauráciách a baroch, v užívaní si života. Toto obdobie sme už zavŕšili a odteraz na nás príroda bude mať požiadavky ako na dospelých ľudí.

A ako dospelí musíme vedieť, prečo žijeme, aký je cieľ nášho života, kam nás vedie. Už nemôžeme byť bezstarostnými deťmi, ale musíme otvoriť oči a uvidieť, že je pred nami seriózny život, ktorý od nás vyžaduje seriózny prístup.

Musíme zo seba urobiť nových ľudí žijúcich v novom svete. A tento svet sa už pred nami objavuje, len si ho nechceme všimnúť a stále sa hráme ako v škôlke.

V novom svete získame naplnenie iba na základe pochopenia zmyslu života. Zatiaľ sme sa len zabávali ako malé deti, hrali sme sa s hračkami, loptičkami, stavali hrady na pieskovisku a ničili ich, hrali sme sa medzi sebou na vojnu. A zrazu nastala nová etapa, kedy sa od nás vyžaduje, aby sme zaujali seriózny postoj k životu.

Až doteraz sme nežili, len sme sa na život hrali. Postavili sme si umelý svet a hrali sme sa vo vnútri sféry, ktorú sme si vytvorili. Keby sa niekto pozrel na Zem z vesmíru, vôbec by neporozumel tomu, čím sa ľudia zaoberajú, prečo sa toľko naháňajú, k čomu je to dobré?

Treba sa naučiť žiť novým spôsobom. Aj ja som kedysi chcel ďalej žiť ako dieťa, aby sa o mňa starali moji rodičia. Ale oni nesúhlasili, už sa o mňa starať nemohli, pretože si uvedomili, že som dospel. Preto sa odo mňa postupne vzďaľovali a znižovali svoju pozornosť a starostlivosť. Mohli mi v niečom trochu pomôcť z diaľky, ale zakaždým menej a menej, a preto som bol nútený dospieť.

Teraz teda musíme pochopiť, ako naladiť svoj život a v akej forme treba žiť, aký cieľ dosiahnuť, aby sme sa prestali hrať na rôzne vykonštruované nezmysly a začali budovať život, ktorý má zmysel z hľadiska prírody.

Kvôli tomu musíme odhaliť prírodu a pochopiť, čo sa s nami deje a čo treba urobiť, aby sme boli dospelí podľa programu založeného v prírode, ktorý bol zatiaľ pre nás nedosiahnuteľný.

Žiť znamená rozumieť životu, cítiť, chápať jeho podstatu a cieľ, a ešte na tomto svete zakúsiť vyšší, vesmírny zmysel života, pokrývajúci celý vesmír, celú prírodu. Vidíme, že v prírode má všetko zmysel, cieľ a bezcieľne plynie iba náš vlastný život. Práve v tomto spočíva aj naša práca: odhaliť zmysel života, jeho podstatu, cieľ a začať ho realizovať. Toto je úloha, ktorú pred nás stavia príroda.