V Amerike už je jasný víťaz prezidentských volieb. Ale ani po oficiálnom vyhlásení konečných výsledkov, nebude víťaza, pokiaľ sa jeho cieľom nestane zjednotiť národ. Prečo? Lebo keď je krajina rozdelená na dve časti, jedna strana premôže, diskvalifikuje, anuluje a zatieni tú druhú. A to nemožno nazvať skutočnou demokraciou, keďže tento pojem zo svojej podstaty musí zahŕňať a brať do úvahy pluralitu názorov.
Podľa toho, ako teraz vyzerá situácia, je vôbec možné zabrániť stretu medzi dvoma frontami? Nie, je to nemožné. Amerika nie je výnimkou. To isté platí v každej krajine aj v akejkoľvek spoločnosti na svete, pretože vyhranené opačné póly, ktoré sú viditeľné v perspektívach ľudí, vychádzajú z ľudskej prirodzenosti. Každá strana chce dokázať, že má pravdu a druhá sa úplne mýli, čo je postoj, ktorý ničí akúkoľvek šancu na dosiahnutie civilizovaného porozumenia. Znamenalo by to odmietnuť základný predpoklad, že v skutočnosti má právo na existenciu všetko, aj keď to má opačné vlastnosti. Podobne by sa mal zvážiť a zohľadniť uhol pohľadu všetkých, dokonca aj tých, ktorých myšlienky alebo výchova sa od našich radikálne líšia.
Najlepšou školou pre porozumenie politike a akémukoľvek modelu ľudskej interakcie, ktorý môže byť na prospech ľuďom, všetkým ľuďom, je džungľa. Doslova. Napríklad, kto má pravdu vo voľnej prírode, vlci alebo ovce? Vlastne jeden aj druhý. Vlci a ovce vždy existovali v spoločnom priestore bok po boku. Vlci nikdy nezlikvidovali všetky ovce naraz; živia sa iba tým, čo je nevyhnutné pre ich prežitie. Je pravda, že keď sa pozrieme na tento konkrétny čin bez toho, aby sme vzali do úvahy celkový obraz prírody, jeden sa živí druhým, takže prežije silnejší. Tu však platí zásada, že to, čo považujeme za slabé alebo silné, nie je ako také klasifikované prírodou, v ktorej sa za dôležitý považuje každý prvok. Týmto spôsobom si príroda udržuje rovnováhu tým, že zabezpečuje, aby bola každá časť jej systému dôležitá a aby slúžila svojmu účelu.
Ak by tomu tak nebolo, nechala by evolúcia nažive iba silné druhy. Napriek tomu po tisíce a milióny rokov boli slabí prírodnými zákonmi zachovaní prostredníctvom priebežnej reprodukcie a udržiavali si svoje miesto vo stvorení.
Na druhú stranu nám ľudská história ukazuje, že silní nie sú trvalo udržovaní vo výhodnej pozícii. Ríše rozkvitali a padali jedna za druhou – Rímska ríša, Rakúsko-Uhorsko, vláda Egypťanov, Grékov a Turkov – pretože príroda sa vyvíja podľa svojho všeobecného plánu v závislosti na tom, čo je potrebné na celkový všeobecný prínos, pre konkrétny okamih v danom čase.
Možno si položiť otázku, ako by mohla byť „strednej línie“, v ktorej sa môžu protikladné názory zblížiť a harmonicky koexistovať, vybudovaná v takej rozporuplné a nepriateľské realite, ako je Amerika? Ako by sme mohli vytvoriť spoločnosť, kde nikto nebude ponižovať druhého, a namiesto toho si každý nájde miesto, kde bude môcť slobodne vyjadriť svoje názory a nájsť spoločnú pôdu vzájomného rešpektu a ohľaduplnosti?
Je úplne zrejmé, že cesta, ktorú sme použili k budovaniu našich spoločností – založená na krutej konkurencii a vzájomnom ignorovaní – poskytla živnú pôdu pre nekonečné konflikty. Preto je potrebné zaviesť nový mechanizmus inklúzie, v ktorom by zvolené vedenie prihliadalo k názorom a požiadavkám ľudí a venovalo pozornosť potrebám širokých más bez ohľadu na svoje politické preferencie, vládu, ktorá by zastupovala všetky pod jednou spoločnou strechou zvanú Spojené štáty americké.
Rozkol, ktorý sa teraz odhaľuje v americkej spoločnosti, je v skutočnosti jedinečnou príležitosťou pre všetkých, aby si uvedomili, že neexistuje iný spôsob, ako prežiť a prosperovať, než zjednotiť krajiny. V ideálnom svete by za súčasných podmienok, keď je rozdiel medzi dvoma skupinami amerického elektorátu tenký ako ostrie britvy, národ nemala viesť len jedna strana. Vedúci predstavitelia oboch politických strán by spolu mali spolupracovať, aby našli spoločné riešenia najpálčivejších otázok, ktoré sa dotýkajú americkej spoločnosti.
Ale to je len zbožné želanie. Realizácia procesu tohto druhu si vyžaduje vzdelanie založené na integrálnym systému prírody, v ktorom sa stabilizovaný stav práve zohľadnením protikladov – malého a veľkého, pevného a tekutého, studeného a horúceho, negatívneho a pozitívneho. Keď sa protiklady pozdvihnú nad svoje rozdiely a nezhody, odhaľuje sa zvláštna spoločná sila, ktorá vytvára strednú líniu, t.j. spoločný priestor vytvorený k udržaniu správneho fungovania akéhokoľvek systému v prírode, jedným z ktorých je aj sociálny systém.
Teraz to môže znieť ako utopický cieľ. V tejto chvíli je to tak. Ale skôr či neskôr si somáre aj slony predsa len uvedomia, že nie sú určení k tomu, aby konali podľa svojich telesných inštinktov a požierali sa navzájom, ako to robia ostatné živočíšne druhy za účelom dosiahnutia rovnováhy. Ľudské bytosti naopak musia pochopiť, že sa k sebe budú musieť priblížiť, a to nie preto, že by sa navzájom hlboko milovali, ale preto, že alternatívou je neznesiteľne výbušná situácia neustáleho boja. Je teda v našom spoločnom záujme, aby sme prekonali naše rozpory a našli spoločnú silu k prežitiu a k prosperite.
Celá debata | RSS tejto debaty