Michael Laitman

Čo keď sa v otázke klímy vo všetkom mýlime? Čo by sme robili, keby sme sa dozvedeli, že aerosóly, ktoré znečisťujú vzduch, ho zároveň ochladzujú a zmierňujú skleníkový efekt? A čo keby sme sa dozvedeli aj to, že sopečné erupcie, ktoré produkujú CO2 a iné skleníkové plyny, ktoré zohrievajú atmosféru, tiež produkujú popol, ktorý blokuje slnečné lúče a ochladzuje vzduch viac, než ho CO2 zohrieva? Nedávno publikované vedecké práce tvrdia práve to.

Štúdia, ktorú uskutočnil Národný úrad pre oceány a atmosféru, tvrdí, že „50 % pokles znečistených častíc a kvapôčok v Európe a USA súvisí s 33 % nárastom tvorby búrok v Atlantickom oceáne za posledných niekoľko desaťročí, zatiaľ čo v Tichom oceáne sa deje pravý opak – viac znečistenia a menej tajfúnov.“

Ak k tomuto nedávnemu objavu pridáme dobre známy fakt, že sopečné erupcie ochladzujú Zem, vynára sa otázka, ako potom riešiť klimatické zmeny? Budeme čistiť vzduch a ohrievať planétu? Budeme naďalej znečisťovať vzduch, aby sme ho ochladili? Alebo sa pokúsime nejakým spôsobom vyčistiť vzduch a znížiť emisie CO2 tak, aby sme neurýchlili otepľovanie ovzdušia?

Ak sa vám tieto otázky zdajú neriešiteľné, je to preto, že také sú. Sú neriešiteľné, pretože sú to nesprávne otázky; ich cieľom je „liečiť“ symptómy, a nie chorobu. To nefunguje v medicíne a nefunguje to ani v prípade klímy.

„Chorobou“, ktorá spôsobuje tieto problémy, je ľudské správanie. Bezohľadne zneužívame zdroje Zeme. Súťažíme o to, kto bude z planéty ťažiť efektívnejšie a rýchlejšie, a úplne ignorujeme skutočnosť, že si tým podrezávame konár, na ktorom sedíme.

Na vyriešenie klimatickej krízy musí ľudstvo sadnúť za okrúhly stôl a diskutovať, spoločne určiť svoje priority. Budeme sa musieť rozhodnúť, čo je pre každého z nás nevyhnutné a čo nie, a brať si len to, čo nevyhnutné je. Budeme sa musieť naučiť existovať tak, ako existuje celá príroda. Ak sa to nenaučíme sami od seba, dobrovoľne, príroda nás donúti naučiť sa to tým ťažším a bolestivejším spôsobom.

Toto riešenie sa týka nielen klimatickej krízy, ale všetkých našich problémov. V súčasnosti neexistuje jediný problém, ktorý by sa netýkal celého sveta. Pozrite sa na nedostatok potravín, ktorý spôsobila vojna na Ukrajine, pozrite sa na globálne narušenie dodávok, prudko rastúcu infláciu na celom svete, vírusy, ktoré sa nekontrolovateľne šíria, krízu počítačových čipov – všetko má vplyv na všetkých a my nemôžeme urobiť nič, aby sme tieto krízy vyriešili, pretože sa zatiaľ snažíme zachrániť sami seba namiesto toho, aby sme sa snažili zachrániť všetkých kolektívne.

Ak začneme myslieť kolektívne, nájdeme riešenia všetkých našich problémov, pretože to nie sú problémy znečistenia, inflácie alebo iných symptómov; sú to problémy v našom spojení.

Keď zmeníme účel nášho spojenia zo vzájomného vykorisťovania na vzájomnú nápravu, zistíme, že nemáme žiadne problémy. Môžeme znížiť výrobu všetkých našich produktov a stále ich budeme mať viac než dosť na to, aby sme každému zabezpečili všetky jeho potreby. Ak si prestaneme navzájom konkurovať, nebudeme mať dôvod vyčerpávať Zem. Ak nebudeme mať dôvod vyčerpávať Zem, budeme môcť zároveň znížiť emisie CO2 a aerosólov.

Pointa je v tom, že sa nemusíme starať o znižovanie znečistenia; musíme sa starať o zlepšovanie nášho spojenia. Ak vytvoríme silné prepojenia na celom svete, ostatné naše problémy zmiznú, akoby nikdy neexistovali.