Michael Laitman

Smiech má skutočne liečivú silu – posilňuje imunitu, znižuje bolesť, chráni pred stresom, dodáva energiu. Smiech je človeku daný od prírody, ale málokto premýšľa o tom, čo za tým stojí.

Smiech môže byť rôzny. Niekedy sa smejeme z radosti, z toho, čo nám prináša potešenie. Táto „fyziológia“ je viac-menej jasná. Existuje však smiech vyššieho rádu, ktorý je z celého živočíšneho sveta vlastný iba človeku. Vzniká z toho, čo nazývame „humorom“.

Mark Twain raz povedal: „Človek je jediné zviera, ktoré sa červená. Alebo by sa červenať malo.“ To isté platí aj pre smiech v pravom ľudskom zmysle. Prechádzať životom bez humoru znamená iba prežívať.

Život samozrejme vyžaduje vážny a zodpovedný prístup. Dobre však chápeme, že to vôbec neznamená neustálu hlbokú „vrásku na čele“. Človek na seba musí z času na čas nazerať zvonku, odhaľovať svoje slabosti a vedieť sa im zasmiať. Takýto prístup ho posilňuje a poháňa vpred. Nie je náhodou, že svetovo preslávené druhy humoru – židovský a anglický – sú práve smiechom nad sebou samým.

V skutočnosti je totiž veľmi ťažké vystúpiť zo svojho ja a pozrieť sa naň s určitou dávkou objektivity. A tu prichádza na pomoc humor – otvára nám dvere a umožňuje nám to urobiť ľahko a nenútene.

Keď vyjdem von z dverí, namiesto pýchy a domýšľavosti sa mi odhaľujú nedostatky a slabosti. Ale tie ma neodradia, naopak, posilňujú ma a ukazujú mi, čo treba napraviť. Odhalené masky mi pomáhajú lepšie porozumieť sebe i svetu, rozvíjať sa pozitívne a rásť s úsmevom.

Keď sa človek smeje sám sebe, kráča k pravde bez strachu. Nie je zaslepený, je otvorený novým veciam, je schopný vidieť a pochopiť celkový obraz. Humor ho neznehodnocuje, ale pomáha mu prijať to, čo by sa potom dalo zlepšiť. Takáto skúsenosť je užitočná pre každého jednotlivca aj pre spoločnosť ako celok.

A keď sa nad tým zamyslím hlbšie, vlastne sa ani nesmejem sám sebe. Smejem sa obrazu, ktorý je vytvorený vtipom a má odrážať moje nedostatky – tak, že prestávajú byť mojimi. Veď sa tom okamihu nad nich povznášam.

„Smiech mi dal Stvoriteľ,“ povedala Sára. Povedala to bez urážky, vážiac si tento dar. V židovskej kultúre hral smiech vždy zvláštnu, veľmi dôležitú úlohu. Napriek ťažkej historickej ceste si nemožno predstaviť náš národ bez humoru a vtipov. Táto vlastnosť svedčí o zdravom duchu, o schopnosti zdravo pristupovať k akejkoľvek situácii bez toho, aby človek upadal do skleslosti alebo sa nechal uniesť úspechmi. Nie je náhodou, že sa duševne chorí ľudia často nevedia smiať, necítia tú iskru, ktorá smiech vyvoláva.

Skutočný humor je doménou tých, v ktorých sú od začiatku zakotvené dva vektory dobra a zla, ktoré sa prejavujú v najrôznejších významoch a stavoch. Práve táto hra kontrastov vytvára príležitosť pre kritické uvažovanie „s iskrou“ – s iskrou vyvolanou protikladmi.

A potom sa namiesto ťažkých, ostrých, nepríjemných slov a myšlienok dostávaš na úroveň, kde môžeš „hravo“ kombinovať pozitívne s negatívnym, rýchlo sa vysporiadať s náročnými etapami, učiť sa, robiť závery a nachádzať riešenie.

A ešte navyše, pri takomto prístupe nenarazíš na vonkajší odpor, pretože okolie chápe a vníma tvoje posolstvo oveľa lepšie ako na nejakej prednáške alebo schôdzi s výkladmi a bilanciami. Veď využívaš dva póly – dávanie a prijímanie – a medzi nimi prepúšťaš prúd, ktorý okamžite zachváti celý reťazec, celý systém vzájomných vzťahov.

Tak humor rúca bariéry, stiera hranice a obmedzenia, vytvára priame spojenie, spája nás, „znižuje“ napätie. Niekedy stačí jedno slovo, aby sa situácia uvoľnila a nasmerovala správnym smerom. A toto slovo má cenu mnohých pádnych fráz.

Vážne veci, ktoré sú zabalené do nevážneho obalu, sa ľahšie prijímajú. Je to ako horká pilulka v čokoláde. Jej sladkosť nezruší horkosť, ale zmierni ju, zatieni. Výsledkom je, že si na duchovnej úrovni osvojujeme niečo väčšie – súhrn oboch.

Tento derivát dvoch protikladov, ktorý ich prepája, sa v kabale nazýva „strednou líniou“. Kedysi dávno sa k nej židovský národ pozdvihol, oslobodil sa od egoizmu a odvtedy, napriek pádom, tiahne k humoru, k smiechu nad bolesťou, k prúdu života medzi pólmi, k novému vzostupu. Vnútorne cítime, tušíme, že akúkoľvek špinu, akýkoľvek negativizmus na ceste treba využiť na rast, na prácu na sebe – nad sebou.

V tejto svojej podobe je humor zatiaľ dostupný len málokomu. V skutočnosti málokto dokáže spojiť mínus a plus, temnotu a svetlo a vytvoriť medzi nimi niečo svoje. O to cennejšia je taká schopnosť.

Niektorí komici, rozpoltení medzi dvoma pólmi, sa zachraňujú pred zlom vtipným pozitívom zo scény, aby vyrovnali vnútorný protiklad. Pokiaľ to človek nedokáže sám a prepadá depresii, dobrý lekár mu povie: „Choď rozveseľovať druhých. Zlepšuj náladu ľuďom okolo seba a ich reakcia ťa vyvedie na svetlo.“

Stáva sa, že sa nedokážem dostať z močiara a potrebujem priateľov, okolie, ktoré ma podporia láskavým slovom, vtipom, zdvihne ma nad môj dnešný stav, nad seba samého. Priatelia mi prídu na pomoc, vytiahnu ma z priepasti, a potom sa ukáže, že ma to neoslabilo, ale že mi to naopak dodalo nové sily. Vyšiel som z toho ako iný človek, získal som niečo potrebné, dôležité – a potom to sám používam v prospech niekoho iného. Takto sa spoločne povznášame nad seba samých.

Humor je spojenie cez steny sŕdc. Všetci sa z času na čas potrebujeme odtrhnúť od seba samých a spojiť sa s ostatnými. Začleniť sa medzi ne zmysluplne, s úsmevom, elánom, s túžbou po vzostupe, po strednej línii, ktorá spája protiklady. Je to prospešné pre telo, ale hlavne pre dušu.

Veď sme takí rôzni, nezlučiteľní, protikladní. A smiech, ktorý nás nad tým všetkým spája, ktorý vytvára jednotu protikladov – robí nemožné možným. To, čo bolo vážne a neprekonateľné dole, stáva sa hore ľahkým a radostným. Ukazuje sa, že čím väčší je rozpor, čím hlbšia je priepasť, tým viac sa dá dosiahnuť, keď sa nad tým zasmejeme.