Michael Laitman

Jeden ekonóm sa so mnou podelil o to, že o ekonómoch sa hovorí, že zajtra vám povedia, čo sa stalo včera.

Keďže sa svet topí vo víre finančných a hospodárskych kríz, potrebujeme ekonómov, ktorí nám povedia nielen to, čo sa stalo, ale aj to, čo bude ďalej, a hlavne, čo s tým treba robiť. Ekonómovia, ktorí predvádzajú svoje fantastické grafy rozložené na viacerých displejoch, ktorí hovoria o modeloch bez toho, aby nám povedali, čo konkrétne by sme mali urobiť, aby sme zastavili globálnu hospodársku lavínu, sú bezcenní. Nepotrebujeme ich.

Ekonómovia majú veľa priestoru v hlavnom vysielacom čase a ten využívajú na to, aby nám povedali, čo sa deje. Na to, aby nám povedali, čo sa deje, ich však nepotrebujeme, pretože sa to deje nám. Potrebujeme ich, aby nám povedali, čo máme robiť, a tu všetci mlčia.

Je to ako keby mi odborník na mikroekonomiku radil, ako mám viesť domácnosť. Tomuto ekonómovi som skutočne dôveroval, ale zrazu som zistil, že si nemôžem kúpiť to jedlo alebo ten spotrebič, ktorý chcem, prípadne nemôžem zaplatiť deťom mimoškolské kurzy. Aký vzťah by som mal mať k takémuto „ekonómovi“?

Toto sa nám deje aj na makroúrovni. Namiesto toho, aby hľadali dostatočne hlbokú dieru, do ktorej by sa mohli schovať, ekonómovia nás, obyčajných smrteľníkov, blahosklonne poučujú o tom, prečo na pultoch supermarketov nie je detská výživa, prečo inflácia prudko rastie a prečo benzín stojí viac ako 5 dolárov za galón. (Mimochodom, v Izraeli je dvakrát drahší ako v USA.)

Cieľom ekonómie je predvídať, čo sa môže stať, a rovnako dôležité je, ako sa na to pripraviť. Je jasné, že existujú nepredvídateľné udalosti. Skutoční odborníci by však mali do svojich modelov zahrnúť aj prípravu na nepredvídateľné udalosti a radiť tým, ktorí tvoria politiku, ako sa na ne pripraviť. Takto, keď príde pokles, nezostaneme bezradní a nešťastní ako teraz.

Ekonómovia musia vytýčiť hranicu, stanoviť limity a upozorniť, ktoré kroky si ľudstvo nemôže dovoliť kvôli ich dôsledkom. Keď ekonómovia dokážu, že sú schopní vytvoriť modely, ktoré zaručia stabilitu pre ľudstvo alebo aspoň stabilitu krajiny, mali by vystúpiť z miesta poradcov a zaradiť sa medzi tých, ktorí tvoria politiku.

Ako takí budú mať veľkú moc, pretože nás budú môcť ovplyvňovať prostredníctvom nášho najcitlivejšieho miesta: žalúdka. Ak spoľahlivý ekonóm varuje, že zajtra nám dôjde obilie alebo voda, každý ho bude počúvať. Ak budú len vydávať hrubé správy na lesklom papieri, nebudú stáť ani za cenu papiera, na ktorom sú ich správy napísané.

Môžem si spočítať svoje peniaze v banke, ak nejaké mám, na to nepotrebujem ekonómov. Potrebujem ich však na to, aby mi povedali, kedy začína svet strácať rovnováhu a čo s tým treba robiť, pretože to v budúcnosti ovplyvní môj bankový účet.

Ak by sa ekonómovia cítili zodpovední za to, čo sa deje, a ľutovali by, že nás včas nevarovali, dalo by sa im to prepáčiť. Ak však zostávajú v kresle komentátorov a necítia zodpovednosť za blaho sveta, potom vôbec nemá zmysel takých mať.