Michael Laitman

Pamätáte si na časy, keď bolo cestovanie relaxačné a vzrušujúce? Tieto spomienky v posledných týždňoch spochybnil chaos na letiskách po celom svete, najmä v Severnej Amerike a Európe. Letný nápor cestujúcich, ktorí od začiatku pandémie túžili a čakali na cestovanie, bol konfrontovaný s rozsiahlym nedostatkom personálu v dôsledku prepúšťania v rámci programu Covid-19, čo spôsobilo veľký tlak na letiská a letecké spoločnosti.

Pracovníci v cestovnom ruchu, ktorí boli kedysi považovaní za nadbytočných, sa dnes zdráhajú vrátiť do zamestnania kvôli nízkym mzdám, neistote zamestnania a zlým pracovným podmienkam. V dôsledku nedostatku ľudských zdrojov na celom svete tisíce cestujúcich zmeškali nástup do lietadla i lety pri čakaní ako z najhorších nočných môr, pričom ich batožina sa často oneskorila alebo stratila. A aby toho nebolo málo, mnohí zamestnanci leteckých spoločností, vrátane pilotov, protestujú proti únave, stresu a nedostatku personálu. Kvôli nedostatku pracovných síl letecké spoločnosti na celom svete zrušili tisíce letov a očakáva sa, že počas celej dovolenkovej sezóny ich bude zrušených ešte veľa ďalších.

Ktokoľvek, kto sa rozhodol spustiť vlnu hromadného prepúšťania v dňoch pandémie, mal zvážiť aj to, ako naberať a školiť nových pracovníkov, keď budú opäť potrební. Koniec koncov, očakávania boli známe v dostatočne veľkom predstihu, keďže desaťtisíce ľudí už deň po zrušení cestovných obmedzení hovorilo o dovolenke v zahraničí. Prečo sa teda tí, ktorých sa to týka, nezačali organizovať vopred, aby poskytli služby cestujúcej verejnosti?

Koronavírus nás privykol na novú kvalitu života – na prácu z domu v pohodlných podmienkach, na to, že je možné vystačiť si s menším množstvom peňazí, takže teraz nízke platy ponúkané v tomto odvetví poskytujú len malú motiváciu vrátiť sa do práce.

Z krátkodobého hľadiska by lepšie mzdy pre zamestnancov podnietili nábor, ale z dlhodobého hľadiska to skutočne neuspokojí všetky túžby zamestnancov. Samotný fakt, že ide o celosvetový jav, naznačuje, že ide o zásadný ľudský problém, ktorý by sa dal dokonca nazvať ako „mor lenivosti“.

Je zakázané oddeľovať príčinu od následku. V období pandémie sa ľudia zmenili zvnútra. Ich túžby a požiadavky vzrástli, takže dnes požadujú väčší komfort a nie sú ochotní vynaložiť veľké úsilie bez toho, aby za to dostali primeranú odmenu. Toto je vývojový trend v ľudskej spoločnosti a je to aj výraz pokračujúceho vývoja, ktorý si vyžaduje nové naplnenie.

Medzinárodný chaos v leteckom priemysle napokon ukazuje, akí sme neorganizovaní na sociálnej úrovni. Je to len ukážka situácie, ktorá pretrváva vo všetkých ostatných odvetviach hospodárstva. Sme dezorganizovaní vo všetkých oblastiach, pričom kríza ešte nedosiahla svoj vrchol. Pokiaľ problémy nevyriešime, utrpenie a frustrácia sa budú stupňovať do takej miery, že ich už nebudeme zvládať, vtedy si to určite na nás vynúti komplexnú zmenu.

Nedostatok prepojenia medzi nami a neuvedomovanie si našej ľudskej podstaty, najmä v dôsledku pandémie, odhaľujú jednoduchú skutočnosť, že si už nedokážeme užívať ani krátke dovolenky, ktoré boli ešte nedávno samozrejmosťou.

Ak sa neprebudíme, situácia sa bude len zhoršovať. Ľudská povaha „nezamrzne na svojom kvase“ – nezmení sa; túžba po získaní pôžitkov bude nútiť ľudí žiadať stále viac a viac. Zároveň sa prirodzene stávame lenivejšími, sebeckejšími a chamtivejšími. Tak ako teraz nie sú lety, zajtra nebudú ani vlaky,

hotely, reštaurácie a ktovie čo ešte, takže si budeme musieť poznať na vlastnej koži, že zmena je nevyhnutná.

Veľké spoločnosti pôsobiace v hospodárstve musia zaviesť nepretržitý proces vzdelávania s cieľom zvýšiť povedomie o tom, že žijeme v jednom jedinom prepojenom prírodnom systéme, v ktorom je ľudstvo na sebe navzájom závislé.

Práve toto počiatočné pochopenie situácie vyplývajúce z nášho vzdelávania v nás vyvinie nový postoj k životu a naučí nás, ako usmerniť našu egoistickú povahu, aby sa zharmonizovala s podmienkami vzájomnej závislosti a vzájomnej záruky. Z napravených a zlepšených vzájomných vzťahov budeme môcť ľahko motivovať pracovníkov a poháňať všetky systémy v ekonomike, aby sme sa v budúcnosti spoločne vyhli „výmoľom“ pri jazde v našej spoločnosti.