Michael Laitman

Jedným zo základných znakov civilizácie je technologický rozvoj. Pokrok v tejto oblasti môže slúžiť ako ukazovateľ na meranie civilizačného pokroku. Kultúrny pokrok ľudstva môžeme pozorovať na vývoji technológií od doby kamennej až po náš digitálny vek.

V posledných desaťročiach však technológie úplne ovládli náš život, namiesto toho, aby nám slúžili. Počítače nielen spracúvajú údaje, ale takmer samy myslia. S nástupom umelej inteligencie sa objavili zariadenia, ktoré dokážu dokonca maľovať expresívne umelecké diela, písať úprimné želania k narodeninám alebo dojímavé ľúbostné listy. Na druhej strane sa však zdá, že ľudia sa vyvíjajú opačným smerom: máme menej vedomostí, myslíme a chápeme menej ako predtým, akoby sme boli v útlme vlastného stvorenia.

V tomto zdanlivo nelichotivom obraze budúcnosti ľudstva je však aj dobrá správa. Zatiaľ čo naše intelektuálne schopnosti sa zmenšujú, otvárajú sa nám nové zmyslové oblasti.

Pod pojmom zmysly nemyslím naše fyzické zmysly, ale niečo oveľa hlbšie. Naše zmyslové orgány sú čisto fyzické, ale ja hovorím o schopnosti vnímať jeden druhého do takej hĺbky, že budeme schopní cítiť pocity a myšlienky toho druhého, akoby sme boli jedna osoba.

Samozrejme, že tento proces nie je vedomým úsilím o spojenie psychickej a mentálnej stránky ľudí. Napriek tomu sa vyskytuje. Ak sa pozriete na svet okolo seba, uvidíte, aký sa stal monotónnym. Ľudia nosia podobné oblečenie, väčšina sveta hovorí anglicky, priemysel je na celom svete veľmi porovnateľný, nakupujeme tovar od rovnakých výrobcov a stali sme sa na sebe tak závislí, že ak jedna krajina dočasne prestane dodávať pšenicu, celý svet sa dostane do špirály rastúcich cien.

Vstupujeme do ďalšej fázy nášho začlenenia: začlenenie pocitov. Ľudstvo sa stáva systémom vnemovej inklúzie, v ktorom budú miliardy ľudí zdieľať rovnaké myšlienky, predstavy a pocity.

Čím viac sa tento systém prejavuje, tým viac budeme presvedčení, že ak chceme bezpečne riadiť svoj život, musíme tento spoločný systém študovať, pochopiť jeho vlastnosti, jeho požiadavky a ako byť nielen jeho súčasťou alebo pešiakom, ale jeho formujúcou súčasťou.

Aby sme to dokázali, budeme sa musieť naučiť vlastnosti tohto systému a implementovať ich na sebe. Keďže tento systém je systémom prepojenia, aj my sa budeme musieť stať jednotlivcami, ktorí sa spájajú. Budeme musieť vnímať druhých a uvedomovať si ich myšlienky a pocity tak, ako dnes poznáme svoje vlastné. Aby sme neboli oddelení od seba a dokázali vnímať druhých tak, ako vnímame seba, musíme sa vzdať toho, čo nás od seba oddeľuje: nášho ega.

Čím dlhšie lipneme na svojej egocentrickosti, tým silnejšie pociťujeme svoju oddelenosť a dezorientáciu v živote. Ale keď sa zbavíme svojej egocentrickosti, tohto jediného prvku v nás, všetko sa stane krištáľovo jasné. Tak ako dnes vieme, že sme hladní, pretože to cítime, budeme vedieť, čo máme robiť, kedy to máme robiť a ako to máme robiť, pretože to jednoducho cítime.

Dnešné najpokročilejšie inovácie a technológie sa stanú zbytočnými a následne zastaranými, pretože ich nebudeme potrebovať. Čo však budeme nevyhnutne potrebovať, je schopnosť vnímať sieť pocitov, v ktorej žijeme a ktorá nás bezpečne a hladko prevedie životom, ktorý už nie je ťažký a bolestivý