Michael Laitman

Jeden z mojich študentov sa ma opýtal na pravdepodobnosť celosvetového hladomoru a citoval správu, v ktorej takmer 90 percent opýtaných medzinárodných odborníkov na potravinovú bezpečnosť a výživu predpovedalo, že „bez inovácií a odvážnych opatrení sa bude celosvetový hlad v nasledujúcom desaťročí naďalej zvyšovať“.

Nemali by sme plniť sklady a sýpky zásobami pri pomyslení na blížiaci sa hladomor. Predovšetkým sa musíme zamyslieť nad takýmito hroznými scenármi a vážne uvažovať o tom, ako takýmto situáciám vopred predísť, a poznať a riešiť hlavnú príčinu, ktorá takéto krízy vyvoláva.

Ak skúmame príčiny nielen hladomoru, ale každej krízy, ktorá nás postihne, zistíme, že pramení z nerovnováhy v ľudských vzťahoch, pretože sa k sebe nesprávame tak, ako by sme mali.

Ako by sme sa mali k sebe chovať?

Musíme dosiahnuť vzájomné porozumenie, nadviazať kontakty, ktoré nám pomôžu dosiahnuť rovnovážny stav. Dnes robíme pravý opak, vzďaľujeme sa jeden od druhého, a tým rozkývame loď, na ktorej všetci žijeme. Svet tak prirodzene smeruje k obdobiam hladu a ničenia.

Zničenie, ktoré si môžeme spôsobiť, by nás malo vystrašiť natoľko, aby sme zmenili svoje vzájomné vzťahy a tým zmenili svet. To je jediný dôvod, prečo musíme myslieť na blížiaci sa hladomor a iné krízy. Takto získavame aj skúsenosť, prečo všeobecne prežívame krízy a utrpenie: aby sme zmenili naše vzájomné vzťahy z negatívnych na pozitívne, z egoistických na altruistické a z ľahostajnosti na vzájomnú zodpovednosť.

Čo môže byť katalyzátorom takejto premeny?

Som presvedčený, že musí existovať vodca, ktorý ju bude iniciovať a presadzovať. Náš svet sa sotva zaobíde bez niekoho, koho ľudská spoločnosť uzná a bude nasledovať ako vodcu, niekoho, kto vyvolá diskusiu o zjednotení a o tom, ako môžeme prekonať hladomor a iné krízy. Samozrejme, to sa stane len vtedy, keď nastane hlad, ktorý otvorí ľuďom uši a oni budú počúvať takéhoto vodcu.

Potom, po období hladu, budeme iní. Získame iný postoj k životu a jeho hodnotám. Už nebudeme podceňovať obrovský význam nášho prežitia a toho, čo pre nás znamená prežiť v týchto ťažkých časoch.

Aj v minulosti boli obdobia veľkých hladomorov, vojen a iných kríz, ale dnešná doba je zásadne odlišná. Doba, v ktorej žijeme, nás pripravuje na masové uvedomenie si zla našich egoistických vzťahov, ktoré v nás prebudí túžbu zmeniť sa. V kabalistickej múdrosti sa takéto prebudenie nazýva „rozpoznanie zla“. Vyžaduje si to obrovské množstvo utrpenia, aby sme potom dosiahli bod, v ktorom sme schopní vnímať svoju prirodzenosť ako zlo, presne ju definovať a vyvodiť z toho potrebné závery: že musíme skončiť s našimi krysími pretekmi, v ktorých medzi sebou súťažíme o materiálny blahobyt, a prejsť na nové pozitívne prepojené vzťahy, v ktorých sa snažíme prospievať sebe a prírode, cítiť sa ako súčasť vzájomne závislého a prepojeného celku, v ktorom sa navzájom ovplyvňujeme. Ešte sme sa tam nedostali, ale ten čas sa blíž