Michael Laitman

Počas vojnového konfliktu medzi Izraelom a Hamasom sa mnohí ľudia zamýšľajú nad touto otázkou, pretože sa tu objavuje niekoľko príbehov sebaobetovania sa pre záchranu iných.

Napríklad: V prvý deň vojny šesť preživších priateľov rozprávalo, ako im desiatnik Matan Abergil zachránil život tým, že na nich skočil a absorboval silu granátu hodeného do ich obrneného transportéra. Aj Tali Hadad, matka šiestich detí, jazdila sem a tam, aby odviezla 13 zranených do pohotovostného zdravotníckeho centra v Ofakime, keď bolo mesto pod útokom.

Jednoducho preto, že robia správnu vec. Záchranu druhých považujú za dobrú a správnu vec, ktorú treba v danom čase urobiť, a tento postoj im dodáva silu ju uskutočniť.

Na čo títo ľudia myslia, keď nasadzujú vlastné životy, aby zachránili iných?

Je to pôsobivé, pretože to ide proti nášmu inštinktu prežitia. Máme však tendenciu riskovať vlastné životy, aby sme zachránili iných. Inštinktívne sme ako zvieratá – živočíšna ríša disponuje viacerými príkladmi sebaobetovania sa pre záchranu iných zvierat. Naše prejavy sebaobetovania sa pre záchranu iných nám však ukazujú, že máme schopnosti presahujúce naše základné inštinkty prežitia.

Z týchto odvážnych činov by sme si mali vziať ponaučenie, že takto sa jednoducho musíme správať jeden k druhému. Každá ľudská bytosť v sebe skrýva takýto životný potenciál. Je to zdroj, vďaka ktorému sa môžeme úplne obetovať pre druhých. Ak chceme vytvoriť spoločnosť so silnými zjednocujúcimi väzbami, musíme tento potenciál prebudiť v našich srdciach.

Jedným z problémov Izraela je, že príbehy o odvahe a sebaobetovaní sa šíria len v čase núdze. Kde je naše uznanie týchto vlastností v každodennom živote? V pokojnejších časoch takéto príbehy prehliadame a namiesto toho sa radšej staviame jeden proti druhému, čo vedie k rozdeľovaniu.

Keďže jednota nad rozdelením nás na začiatku spojila ako národ, potom nám nič nepomôže, až kým si za každých okolností nezačneme uvedomovať, že sme v neustálom núdzovom stave, pokiaľ nedosiahneme stav: „Miluj svojho blížneho ako seba samého“. Musíme dosiahnuť stav, v ktorom budeme neustále uprednostňovať pozitívne putá vzájomnej podpory, starostlivosti a lásky nad všetkými našimi rozdeľujúcimi tendenciami. Keď to dosiahneme, uvedomíme si, ako konflikty vo svete ustupujú a otvára sa nový, harmonický a mierový svet.