V miestnosti jemne blikajú štyri sviečky. Prvá zašepká: „Prinášam mier, ale ľudia nevedia, ako ma chrániť,“ a zhasne. Druhá povie: „Ja som viera, no ľudia ma nepotrebujú,“ a zhasne. Tretia narieka: „Stelesňujem lásku, ľudia si ma však nevážia,“ a potom zhasne.
Zrazu vojde malé dieťa, ktoré je vystrašené z narastajúcej tmy a začne plakať. Štvrtá sviečka hovorí: „Neplač. Som nádej. Kým svietim, môžeš cezo mňa zapáliť ostatné sviečky.“
Kým máme nádej, život môže pokračovať. Vedie nás k nášmu cieľu. Nádej núti ľudí prekonať široké oceány, hľadať nové krajiny a konať nové objavy. Stelesňuje podstatu snov a poháňa ducha.
Ale ako si udržať nádej, keď nám chýba mier, viera a láska? Keď sa všetko zdá byť stratené, musíme sa odovzdať životu, prírode alebo Vyššej moci a začať im úplne veriť. Každá sviečka pohasína, aby umožnila rozhodujúcemu okamihu – tesne pred úplnou tmou – uchopiť vlákno, ktoré nás spája s naším zdrojom, t. j. s tým, čo nás spája s podstatou nášho života, so silou lásky, dávania a spojenia. S touto silou potom môžeme spoločne pokračovať v našom živote.
Nádej slúži ako most medzi hmotnou úrovňou ľudstva a vyšším duchovným svetom. Zostáva večne zapálená a symbolizuje večné spojenie. Ak teda nádej na chvíľu pohasne, je to znamenie, že sa musíme znovu naladiť a napojiť na zdroj sily lásky a dávania nášho života, aby sme mohli prijať harmóniu, šťastie a mier, ktoré nám dávajú silu ísť dopredu.
Ľudská filozofia prekrúca pravdu! "To, čo... ...
Celá debata | RSS tejto debaty