Michael Laitman

Existuje alegória o mužovi, ktorý mal sen, v ktorom videl kráľa v nebi a mudrca v pekle. Pýtal sa Boha: „Aký je na to dôvod? Myslel som si, že to bude naopak, že kráľ bude v pekle a mudrc v nebi.“ A dostal odpoveď: „Tento kráľ bol prijatý do neba pre svoju pripútanosť k mudrcom. A mudrc bol poslaný do pekla pre svoju blízkosť ku kráľom.“

To vyvolávať otázku: aké vlastnosti by mal mať vládca, aby k sebe priblížil mudrcov, a nie bežných politikov a podobných?

Vládca by si mal predovšetkým uvedomiť, že potrebuje byť obklopený mudrcami, ku ktorým cíti veľkú úctu.

Pod pojmom mudrc rozumiem človeka, ktorý chápe zmysel života. Preto vládca, ktorý sa potrebuje starať o ľudí, bezpečnosť kráľovstva, ekonomiku atď., musí byť obklopený tými, ktorí premýšľajú a diskutujú o zmysle života. Potom všetko pôjde tým správnym smerom.

V histórii existovali určité monumentálne príklady „kráľov-mudrcov“, napríklad kráľ Dávid a kráľ Šalamún. Obaja stelesňovali múdrosť a obklopovali sa mudrcami. Je naivné predpokladať, že dnešní vládcovia by sa dostali do takých výšok, ale v konečnom dôsledku by takíto vládcovia boli ideálni.

V alegórii bol mudrc poslaný do pekla pre jeho blízkosť k vládcom. Je tu zdanlivo rozpor: Ako by mohol mudrc odolať moci vládcov?
Mudrci musia byť úplne nezávislí. Vládcovia potom budú počúvať mudrcov. Inými slovami, nezávislosť mudrcov pritiahne vládcov. Preto je v alegórii poslanie mudrca do pekla znakom toho, že bol v skutočnosti nemúdry, pretože absorboval príliš veľa vládcovho vplyvu.

Môžeme dospieť k záveru, že skutočný mudrc je ten, kto uprednostňuje múdrosť pred akýmikoľvek inými vlastnosťami a stavia múdrosť nad všetko ostatné. Skutočným vládcom je potom ten, kto sa skláňa pred múdrosťou mudrcov a uprednostňuje dôležitosť mudrcov pred všetkými ostatnými ľuďmi. Samozrejme, takýto pohľad je v rozpore s tým, ako v súčasnosti svet funguje, pričom profesionáli v oblasti ekonomiky, bezpečnosti a politiky zastávajú väčšinu dnešných pozícií moci. Takíto ľudia ťahajú ľudstvo nesprávnym smerom.