Nikdy to nevie. Spýtajte sa starších ľudí a oni vám to povedia: „Nestačili sme si ani uvedomiť, ako sme život prežili a čo sme v ňom vlastne robili. Naraz niekam prekĺzol.“ Spomínam si sám na seba v prvých dvadsiatich, možno aj trochu v tridsiatich rokoch života, ale posledných tridsať alebo štyridsať rokov si už ani nepamätám. Ale je možné žiť vedome. Čo nám v tom bráni? Predstavte si, keby mi rodičia v detstve povedali: „Pozoruj sa: si prianie…“. Kiež by sme boli vychovávaní k správnemu vnímaniu života! Keby nás takto vychovávala rodina a škola, potom by bolo všetko celkom iné! Kde je tá rodina, kde je tá škola! Nič také nie je! Moji rodičia nevedeli, ako ma vychovávať – v škole ich to nenaučili a mňa tiež nie. Výsledkom je, že som taký, aký som: Prežil som svoj život, ani neviem ako, vychoval som svoje deti bez toho, aby som vedel, ako sa majú vychovávať, ony už vychovávajú mojich vnukov, a tiež nevedia ako. Takto postupujeme z generácie na generáciu . Keď sa na ľudstvo pozriete zvonku, naše správanie úplne nezodpovedá našej inteligencii, našim vnútorným schopnostiam! Pozrite sa, ako zbytočne plytváme životom! Preto je najdôležitejším problémom ľudstva výchova a vzdelanie. Pokiaľ správne vychováme jednu generáciu, môžeme napraviť celé ľudstvo, môžeme zmeniť celý život na Zemi.
Isteže neznamená,že neexistuje.Existuje ako... ...
Že sa to poznanie, skúsenosť nedá odovzdať cez... ...
Ale aj v tom prípade sme už iba na poli viery... ...
Nesúhlasím s tým, že o vedomí vieme len podľa... ...
Môj MS nepochybuje,že ztv."slobodná vôľa... ...
Celá debata | RSS tejto debaty