Michael Laitman

Úzkostných myšlienok sa môžeme zbaviť tým, že budeme robiť nie nevyhnutné skutky pre druhých.

Je dôležité poznamenať, že „pre druhých“ neznamená pre ľudí, ku ktorým máme prirodzene blízko, ako sú rodina a blízki.

To sú naozaj ľudia, ktorým slúžime z nevyhnutnosti, ale „druhí ľudia“ znamenajú cudzí ľudia, ku ktorým necítime priamy vzťah. Tým, že konáme voči nim a usilujeme sa o ich prospech, cvičíme svoj intelekt a emócie nad miestom, kde úzkostné myšlienky nachádzajú svoj úchop: v zámere dosiahnuť vlastný prospech.

Každý z nás má potenciál dosiahnuť taký stav konania v prospech druhých, navyše je to nevyhnutný stav, ku ktorému je vedené celé ľudstvo.

Čím viac budeme konať a myslieť na druhých, čím viac budeme tento kruh záujmu rozširovať, keď obkolesí celú planétu – celé ľudstvo – tým viac sa naše úzkostné myšlienky budú rozplývať. Je to preto, že naše úzkostné myšlienky vychádzajú zo záujmu o nás samých a o tých, ktorí sú nám bezprostredne blízki. Čím viac zväčšujeme okruh našich dobrých skutkov, aby zahŕňal ostatných, až po celé ľudstvo, potom sa čoraz viac naša úzkosť rozpúšťa, pretože naše obavy o seba nahrádzame záujmom o ostatných.