Michael Laitman

Dôvodom vysokej rozvodovosti je ľudský egoizmus, naša prirodzená túžba užívať si na úkor iných, ktorá v dnešnej dobe dosiahla prehnané rozmery. Vďaka nemu sme voči sebe čoraz viac neznášanliví.

Mnohé páry vstupujú do manželstva kvôli tomu, že od toho druhého dostávajú na určitý čas veľké naplnenie. Potom, v okamihu, keď cítia, že už od toho druhého nedostávajú naplnenie, navzájom sa opúšťajú.

Staré predstavy o prvotnom pocite lásky, o ktorom veríme, že pretrvá až do smrti a že urobíme všetko pre to, aby sme ho udržali a rozvíjali, je detinské táranie. Namiesto toho na konci čelíme nepriateľovi, ktorý je mocnejší ako my: svojmu prirodzene vytvorenému egoizmu.

Ak si uvedomíme, že máme vnútorného nepriateľa, tak vnímame, že nemá zmysel zastavovať sa pri skladaní sľubov, pretože vidíme, že to nič nemení. Až potom môžeme začať vnímať potrebu nového spôsobu výchovy oproti tomu, v čom sme boli vychovávaní doteraz: výchovy, ktorá nás naučí, ako sa ovládať a ako si organizovať život s ľuďmi, ktorí sú nám podobní. Vyžaduje si to značnú prípravu.

Namiesto toho, aby sme si navzájom dávali márne sľuby, mali by sme sa radšej veľmi dobre poznať a pochopiť, že sa my – dvaja egoisti, ktorí majú prirodzený sklon priťahovať sa jeden k druhému – stretávame. Potom by sme mali pracovať na nasledujúcej otázke: Ako by sme sa mali k sebe správať, aby sa naše egoistické túžby po vzájomnom využívaní zhodovali, a nie aby sme si navzájom odporovali v konfrontácii? K tomuto priebežnému skúmaniu by sme mali pristupovať s veľkou dôležitosťou.

Následne by sme mali postupovať dôslednými malými krokmi. To znamená, že urobíme malý krok vpred, niečo sa pokazí, a potom urobíme pol kroku späť, a tak ďalej.
Keď urobíme krok vpred, začneme cítiť vzájomné odmietanie. Vtedy prehodnotíme svoj život, svoj súčasný stav, svojho partnera a postupne dospejeme k záveru, že s partnerom môžeme žiť ďalej a že medzi nami treba nadviazať nejaké spojenie, aby sme si rozumeli pozitívnejším spôsobom.

O týchto krokoch je možné diskutovať, ale je to aj zbytočné. Skôr by sme mali partnerovi nejako ukázať, ako nie sme schopní bližšieho spojenia, ustúpiť a potom tieto stavy prejsť pokojnejšie. Potom sa môžeme priblížiť k väčšej láske a blízkosti. Potom rozvinieme obyčajné vzájomné porozumenie, ktoré bude smerovať k posilneniu lásky. To znamená, že budeme milovať svojich partnerov za to, že sú dobrými partnermi.

Partner je v tomto prípade niekto, kto nám rozumie a buduje si vedľa nás cestu od srdca k srdcu, a to práve prostredníctvom tohto procesu, keď robíme dva kroky vpred a jeden krok vzad, znova a znova. Tento proces si nevyžaduje ani tak ostražitosť, ako skôr odpustenie a ústupky. Pri vstupe do takéhoto spojenia je dôležité, aby obe strany vopred vedeli, že sú na ceste neustáleho vzájomného ustupovania.

Ustupovanie je zlatým pravidlom vzťahov. Navyše, keď do vzťahu vstúpia deti, muži musia robiť viac ústupkov, pretože ženy majú vtedy ďalšie a ešte väčšie povinnosti.

Koreňom takéhoto vzťahu je naše spojenie s Božským zdrojom nášho života, ktorý sa v kabale nazýva „Stvoriteľ“. Označuje silu lásky, obdarovania a spojenia, ktorá stvorila a udržiava všetok život. Miera, do akej sa podriaďujeme v našom pozemskom živote, je rovnaká, s akou môžeme dúfať, že sa nám Stvoriteľ podriadi v našom duchovnom živote.

Keď ustúpime v rodinnom živote, aj Stvoriteľ robí svoje ústupky, pretože z nášho konania je zrejmé, že ustupujeme, aby sme udržali alebo dokonca rozvíjali vzťah. Preto dávame priestor Stvoriteľovi, aby urobil to isté s nami.

O takomto vzťahu sa píše, že „manžel a manželka a medzi nimi Božstvo“. To znamená, že ak sa budeme usilovať o to, aby inkluzívna sila Stvoriteľa oživovala naše spojenie a želáme si, aby náš vzťah bol kvôli nemu, t. j. aby sme sa usilovali o spojenie ako o prostriedok, aby naše spojenie slúžilo ako zdravo fungujúca súčasť v tomto veľkolepom systéme stvorenia, ktorý Stvoriteľ stvoril – chápajúc aj to, že nás spojil -, potom budeme na pozitívnej ceste k vzťahu, ktorý neustále pozitívne rozkvitá čoraz väčšou láskou a porozumením.