Michael Laitman

„Celý náš život je hra,“ povedal Shakespeare, ale pravá hra je tá, ktorá je nad životom a smrťou.

Pokiaľ je hra celý náš život, nie je potrebné, aby človek v živote rozlišoval medzi skutočnosťou a hrou, stačí jednoducho premeniť život na hru. Práve to nás bude napĺňať.

Pritom pokojne môžem zostať malým dieťaťom. Dokonca je potrebné, aby som sa cítil ako malé dieťa. Veď čo znamená „byť veľký“? V čom som veľký? Nikde a v ničom. Naopak, iba keď cítim, že som maličký v porovnaní s vesmírom, s celým tým obrovským vesmírom, otvárajú sa predo mnou široké možnosti na pochopenie, mám čím byť naplnený a inšpirovaný. Ak sa cítim väčším, naplnenie získať nemôžem. Cítiť sa maličkým je nutná podmienka na to, aby som sa vydal na vzrušujúcu cestu životom s otvorenými očami a otvorenými ústami.

Pravú hru je možné premeniť na nekonečnú hru, na nekonečnú radostnú tvorivosť, ktorá nikdy neskončí.

Na to však potrebujeme spoluhráčov. Túto hru nemôžeme hrať sami. Keď je nás viac, hrou medzi sebou vytvárame úplne iné kombinácie vzájomných vzťahov a prepojení, akúsi štruktúru podobnú obrázkom v kaleidoskope. Videli ste niekedy kaleidoskop? Keď s ním otáčate, všelijaké malé sklíčka vo vnútri sa menia na rôzne štruktúry. Takto sa spoločne môžeme hrať aj my.

Keď zo seba pri hre vytvárame kaleidoskop, vznikajú nám nádherné obrázky! Začneme vnímať, že sme spolu v radostnej kompatibilnej súčinnosti, sme úplným človekom, „Adamom“, ktorý zahŕňa všetky elementy v jednom vzájomne prepojenom celku.

Taká hra začína vtedy, keď človek odhalí skutočný vesmír, a naozaj, a so všetkou vážnosťou začne hrať podľa jeho pravidiel.

So všetkou vážnosťou znamená, že sa táto hra hrá nad životom a smrťou. Nie je to „Hra na život a na smrť“, je nad pozemským životom i smrťou. Takú hru človek hrá vtedy, keď sa hrá na spojenie s ostatnými a spoločne s nimi buduje dokonalosť. Jedine dokonalosť môže človeka naplniť zmyslom.