Michael Laitman

Keď sa človek blíži k polovici svojho života, začína postupne „zostupovať“ k smrti. Veď človek nezomiera v jednom okamihu, rovnako ako sa ihneď nenarodí dospelým. Jeho sviečka, egoistická túžba, ktorá v ňom horí, zhasína postupne.

Do 40-45 rokov si myslí, že má celý život pred sebou, že sa bude schopný naplniť. V štyridsiatich rokoch však prichádza rozčarovanie, vidí, že vo svojom živote už nemôže očakávať veľké zmeny a začína vyhasínať.

Jeho egoistická túžba sa stále viac zmieruje s existujúcim, až sa túžba postupovať vpred úplne vytratí, a preto umiera. Neumiera naše telo, ale naša túžba, ktorá stráca silu umožňujúcu postupovať dopredu.

Čo sa tu dá robiť? Všetci hľadajú spôsoby, ako predĺžiť ľudský život, aj keď nie je jasné prečo – či nie je dosť utrpenia? Namiesto 70 rokov chceme trpieť 140 rokov? – Človeka poháňa skôr strach zo smrti než nechuť v tomto živote niečo stratiť.

Ak sa však človek dostane do spoločnosti, ktorá sa zaoberá duchovným rozvojom, a dostáva od nej energiu, túžbu po pokroku, cíti sa ako dieťa, ktoré večne prekypuje túžbami. Na rozdiel od sebectva túžba dávať nikdy nevyhasne, ale naopak sa stále viac a viac rozhorieva. Táto sila túžby bude obnovovať človeka a po všetky roky, ktoré mu pridelí príroda podľa celkového plánu duší, bude až do poslednej chvíle aktívny a neúnavný ako malé dieťa. Prežije svojich 70 rokov, ale všetky ich prežije bez toho, aby pohasínal, a smrť tela v ňom nevyvolá pocit straty, ale prechod na Vyšší stupeň vo svojich túžbach, vo svojej duši.