Michael Laitman

Od počiatku vekov túži ľudstvo po moci. Od začiatku vekov narúša boj o nadvládu pokojný život ľudí. Aj dnes hlad po moci spôsobuje skazu a ničí nespočet životov. Veľmi menia ľudí na tyranov. Nemôžeme ju zlikvidovať, ale môžeme ju pozitívne využiť. Pokiaľ sa to nenaučíme, zničí nás všetkých.

Vodca musí mať voči druhým ľuďom vnútorný pocit pokory. Pokiaľ vodca nevníma ostatných ako múdrejší, schopnejší alebo skúsenejší a múdrejší, nič mu nezabráni stať sa tyranom. Pokora a určitý pocit podradenosti však obmedzujú ego a umožňujú vodcovi zostať pozorným, vďačným a predovšetkým ošetrujúcim.

Dalo by sa povedať, že hlad po moci je základnou ľudskou vlastnosťou. Chceme mať pod kontrolou všetko okolo seba. To platí nielen o neľútostných vládcoch, ale pre každého človeka.

Hlad po moci je v nás prítomný od okamihu, keď sa narodíme. Pozrite sa, ako sa bábätká chytajú všetkého, čo im príde pod ruku. Aj to je túžba ovládať, držať sa. To je základný stav našej túžby: Chcem vlastniť a ovládať všetko, čo vidím, chcem to dostať pod svoju vládu, aby som mal všetko pod kontrolou a všetko ostatné sa mi podriaďovalo.

Inými slovami, túžba po moci začína od najzákladnejších potrieb a stúpa až do úrovne, keď ľudia kvôli svojej posadnutosti po nadvláde strácajú schopnosť správneho úsudku. Počiatočná túžba je prirodzená, ale u ľudí sa stáva monštrom, ktoré prináša katastrofu.

Problém nie je v tom, že niečo chceme, ale v tom, že naše túžby presahujú úroveň, kedy ich dokážeme vyvážiť. Nakoniec sa z nich stávajú túžby po získaní nielen toho, čo chceme pre seba, ale hlavne zabrániť druhým, aby získali to, čo chcú oni, a doviesť ich do stavu, keď budú odkázaní na našu milosť a nemilosť.

Existujú dve základné sily: príťažlivosti a odpudzovania. Tie sa prejavujú na všetkých úrovniach: fyzickej, biologickej, emocionálnej i morálnej. V celej prírode sa protiklady vzájomne vyvažujú. V ľuďoch sila prijímania rastie z generácie na generáciu a rastie po celý náš život, kým sa nevymkne rovnováhe a kontrole. Aby sme udržali vlastnú rovnováhu, v ktorej sa zvyšok prírody prirodzeným spôsobom nachádza, musíme sa naučiť, ako na to.

Od útleho veku musíme deti učiť o ľudskej prirodzenosti, o tom, ako ju môžeme udržať pod kontrolou, aké ciele by sme si mali stanoviť a ako ich môžeme dosiahnuť konštruktívnym spôsobom, ktorý je výhodný nielen pre mňa, ale aj pre spoločnosť. Musíme deťom ukázať, ktoré spoločenské prostredie je pre nich dobré, ktoré nie a prečo, a vysvetliť im, aké škody môže bezohľadný egoizmus napáchať.

Keď ľudia ovládajú svoje ego, môžu ho využívať pozitívnym a konštruktívnym spôsobom. Pokiaľ takí ľudia túžia vládnuť a naučia sa svoje ego ovládať, môžu sa stať skvelými vodcami. Budú schopní odolávať zosilňovaniu a nafukovaniu ega a namiesto toho, aby hovorili „lietať, c’est moi“ („štát je môj“), ako to robil Ľudovít XIV, budú cítiť pokoru pred privilégiom, ktoré im ľud udelil, aby vládli múdro.

Vodca musí mať voči druhým ľuďom vnútorný pocit pokory. Pokiaľ vodca nevníma ostatných ako múdrejší, schopnejší alebo skúsenejší a múdrejší, nič mu nezabráni stať sa tyranom. Pokora a určitý pocit podradenosti však obmedzujú ego a umožňujú vodcovi zostať pozorným, vďačným a predovšetkým ošetrujúcim.