Láska je snáď najviac skúmaným a zároveň najmenej pochopeným javom v živote človeka. Obvykle nazývame láskou svoj vzťah k tomu, čo nám prináša potešenie.
Môže to byť jedlo, žena, pivo, deti, jednoducho čokoľvek. Milujeme potešenie – tak vnímame význam slova „láska“. Láska k pôžitkom je našou prirodzenou vlastnosťou. Žijeme s ňou od narodenia, a preto milujeme všetko a všetkých, ktorí nám prinášajú potešenie.
Ale problém je v tom, že pôžitky, ktoré láska prináša, sú pominuteľné. Postupom času sa pocity otupia a láska zmizne. Môžeme niečo urobiť, aby láska nevyhasla?
Rôzne podoby lásky
Človek si praje, aby mu láska prinášala potešenie. Takú lásku všemožne vychvaľuje, hovorí, že mu dáva krídla, inšpiruje a podobne. Ale v skutočnosti je to láska k sebe samému. Človek sa teší iba vtedy, keď od lásky dostáva požadované emócie, teda keď napĺňa sám seba.
Táto láska je riadená chemickými procesmi v organizme. Nával endorfínov vyvoláva pocit slasti, oxytocín sa všeobecne nazýva „hormónom lásky“. Vpichne sa do tela – a človek začne „lietať na krídlach lásky“.
Na rozdiel od všeobecného názoru tento druh lásky teda nevzniká v srdci, ale v mozgu. Mozog na základe signálov od hormónov vydá pokyn, či máš byť zamilovaný, alebo nie.
Ale existuje aj iný druh lásky, kedy sa milujúci snaží, aby dobre bolo nie jemu, ale tomu, koho miluje. Zdrojom jeho potešenia sa stáva potešenie jeho milovaného alebo milovanej. To je skutočná láska, ktorá jemu samému prináša oveľa väčšiu rozkoš.
Taká láska existuje nielen vo vzťahu k opačnému pohlaviu. Presahuje ďaleko za hranice telesnej príťažlivosti a nazýva sa „láska k blížnemu“.
Ja, ten druhý a Stvoriteľ medzi nami
Koreň takej lásky sa nachádza vo vzťahu Stvoriteľa k svojmu stvoreniu. Od počiatku sa k nám Stvoriteľ správa s láskou a preto aj my Jemu lásku vraciame. Medzi ľuďmi je to takmer nemožné. Len ak chceme odhaliť, že sa vo vnútri našich vzťahov nachádza Stvoriteľ, môžeme prejaviť lásku nielen k sebe navzájom, ale aj k Stvoriteľovi – naša láska bude živená Jeho láskou.
To znamená, že vo mne musia byť spojení traja: ja, ten druhý a Stvoriteľ. Inak pre lásku nevznikne základ. Musí nutne existovať niekto, kto od počiatku živí láskou ostatných. Preto bez zapojenia Stvoriteľa do spojenia medzi nami nedosiahneme skutočnú lásku.
Milovať znamená dávať
Rozlišujúcim znakom takej lásky je odovzdanie. Milovať znamená dávať. Teším sa z toho, že poteším blížneho. Čím ho môžem potešiť? Svojím vzťahom k nemu. Ako on môže mať potešenie zo mňa? Len ak ma miluje.
Láska nemôže byť jednostranná. Milovať znamená tešiť blížneho svojim vzťahom k nemu, a to je možné len vtedy, ak on tiež miluje ma a teší sa z môjho vzťahu k nemu. A vtedy odhaľujeme, že našu lásku podporuje láska Stvoriteľa. Potom dochádza k prechodu od lásky k blížnemu k láske k Stvoriteľovi.
Preto rabi Akiva, veľký kabalista, ktorý žil v 1. storočí nášho letopočtu, povedal: „Miluj blížneho svojho ako seba samého, čo je hlavný zákon Tóry.“ Práve z lásky k blížnemu vzniká láska k Stvoriteľovi.
A vtedy začnete cítiť, že Stvoriteľ je zdrojom absolútnej lásky – večnej, nekonečnej a dokonalej. Lásky, ktorá napĺňa každého z nás a celý vesmír.
Celá debata | RSS tejto debaty