Michael Laitman

Slová Winstona Churchilla stále rezonujú s mnohými ľuďmi, ale keď sa na ne pozrieme z vnútorného pohľadu, zistíme, že ich najhlbší význam sa prejaví, až keď ho spojíme s Vyššou riadiacou mocou.

„Nemám čo ponúknuť ako krv, drinu, slzy a pot.“ Churchill hovoril z logiky tohto sveta, kde ľudia veria, že pokrok prichádza prostredníctvom obete. Ale v skutočnosti obeť neexistuje. Existuje iba racionálne a múdre rozdelenie sily v osude človeka, kedy sa človek podriadi Vyššej sile a v každom okamihu s ňou splynie. Aká iná možnosť existuje? Spoliehať sa na pozemskú logiku, filozofiu alebo osobné výpočty? Jedinou našou obeťou je naše správanie, keď konáme podľa svojho ega, podľa vrodenej túžby užívať si len pre vlastný prospech. Keď si však uvedomíme, že v skutočnosti pôsobí iba jedna vodcovská sila a všetko je usporiadané presne pre naše dobro, zistíme, že táto cesta je v každej situácii dar, nie strata, ale za podmienky, že toto konanie prijmeme. Potom sa nemusíme namáhať a drieť, môžeme sa uvoľniť a užívať si život.

Keď Churchill povedal: „Prekonané ťažkosti sú získané príležitosti“, bol bližšie k pravde, než si možno uvedomoval. V skutočnosti neexistujú žiadne nepriaznivé okolnosti. Niektoré sú drsné, niektoré mierne, niektoré desivé, iné upokojujúce, ale všetky sú nevyhnutné. Každý stav pramení z koreňa našej duše a presne zodpovedá tomu, čo musíme v budúcom okamihu napraviť. Preto je každý okamih správny. Dostávame presne to, čo máme dostať, pretože kráčame spoločne s vyššou silou ako partneri v tangu.

„Človek by sa nikdy nemal otočiť chrbtom k hroziacemu nebezpečenstvu a snažiť sa pred ním utiecť… Ak sa mu okamžite postaví bez žmurknutia oka, zníži nebezpečenstvo na polovicu.“ V každej ťažkosti môžeme odhaliť skrytú pomoc a lásku Stvoriteľa, najvyššiu moc, ktorá nás stvorila a udržuje. Musíme veriť, že aj keď máme na krku pritlačené ostrie meča, je to láskyplný zámer. Nemôžem povedať, že by som to zažil v absolútnej podobe, ale z okamihov blízkych životu a smrti viem, že aj tam sa dá cítiť, ako pôsobí láska. Tieto okamihy nesú mimoriadnu intenzitu.

„Všetky najväčšie veci sú jednoduché a mnohé je možné vyjadriť jediným slovom: sloboda, spravodlivosť, česť, povinnosť, milosrdenstvo, nádej.“ Aj keď sú tieto slová nadmerne používané a vnímame ich ako obyčajné slogany, v skutočnosti sú to hlboké vnútorné vlastnosti. Bolo by múdre sa ich držať, rozvíjať ich a neustále ich prehodnocovať. Pre mňa je najdôležitejšou hodnotou uvedomiť si sám seba, ako som zapísaný v knihe osudu, čo znamená čo najúplnejšie sprostredkovať cez seba vplyv Stvoriteľa na svet. Odhalenie čistého, láskyplného a darujúceho vzťahu k ľuďom je to, kam nás vedie metóda kabaly.

„Existuje iba jedna povinnosť, iba jedna bezpečná cesta, a to snažiť sa byť dobrý a nebáť sa robiť alebo hovoriť to, čo považujeme za správne.“ Tu sa dotkol myšlienky, že aby sme konali správne, musíme sa najprv povzniesť na úroveň odovzdania, na lásku ku všetkým. Iba odtiaľto môžeme konať bez strachu.

Z jeho slov „Neustále úsilie – nie sila alebo inteligencia – je kľúčom k uvoľneniu nášho potenciálu“ vyjasňujeme ďalší vnútorný význam: výzva nikdy nesmeruje k ostatným. Neexistujú žiadni „ostatní“. Okrem teba existuje iba Stvoriteľ. Každá situácia pred tebou je výzvou poslanou od Neho. Celý svet je dokonale zinscenovaná hra a prostredníctvom všetkých hercov sa musíš obrátiť k samotnému Režisérovi. Všetko sa týka iba teba samotného, ​​a to z jediného dôvodu – aby ťa to priviedlo do priameho kontaktu s Ním.

„Pesimista vidí obtiaž v každej príležitosti a optimista vidí príležitosť v každej ťažkosti.“ Problémy sú pre nás šancou povzniesť sa na vyššiu úroveň nápravy – na úroveň, kde sa vrodený egoistický zámer po vlastnom potešení mení na altruistický.

„Nemôžeme si dovoliť – nemáme právo – obzerať sa späť. Musíme sa pozerať dopredu.“ Pokrok je možný iba týmto smerom. Perspektíva z duchovného hľadiska je úplné odhalenie Stvoriteľa človeku. Priority znamenajú premeniť celý svet v spojení medzi vami a Ním. Ste vy, celý svet a Stvoriteľ medzi vami ako prostriedok spojenia.

„Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávajte, v ničom, či už veľkom alebo malom, významnom alebo bezvýznamnom, okrem presvedčenia o cti a zdravom rozume. Nikdy sa nepoddávajte sile, nikdy sa nepoddávajte zdanlivej prevahy nepriateľa.“ Táto Churchillova nekompromisná výzva sa v duchovnom jazyku stáva výzvou na neústupnosť voči vlastnému egoizmu. Musíte v sebe vybudovať to, čo kabala nazýva obmedzením, clonou a odrazeným svetlom. Sú to vnútorné nástroje, ktoré nám umožňujú povzniesť sa nad našu zvieraciu prirodzenosť a získať prirodzenosť Stvoriteľa, prirodzenosť absolútnej lásky, dávania a harmonického spojenia.

A keď varoval: „Existuje len jedna vec horšia ako boj so spojencami, a to je boj bez nich“, dotkol sa základného, ​​životne dôležitého duchovného zákona. Človek potrebuje byť súčasťou bezpečnej spoločnosti. Nie je to preto, že by sa nemohol spoľahnúť sám na seba, ale preto, že prostredníctvom pozitívneho spojenia s ostatnými získava stabilitu, keď ho Stvoriteľ úmyselne vyvádza z rovnováhy.

A nakoniec Churchillovo vyhlásenie „Pýtate sa, čo je naším cieľom? Môžem odpovedať jedným slovom: Je to víťazstvo – víťazstvo za každú cenu, víťazstvo napriek všetkej hrôze, víťazstvo, nech už je cesta akokoľvek dlhá a ťažká, pretože bez víťazstva nie je prežitie“ dosahuje svoj plný význam len v duchovnom význame. Víťazstvo nie je proti druhým. Víťazstvo je víťazstvo nad sebou samým. Kabala je veda o tomto víťazstve – o prekonaní egoizmu a týmto víťazstvom donútiť Stvoriteľa, aby sa odhalil v realite.