Prvé prikázanie znie: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.“
Desať prikázaní, čo sú zákony ktoré riadia systém spojenia, sa začína prvým princípom, ktorý umožňuje správne vnímanie reality: odhalením jedinej sily, ktorá prebýva vo všetkom. Tato sila stelesňuje jednotu všetkej existencie a jej kvalitou je čistá láska a dávanie.
Od prírody túto jedinú silu pôsobiacu v celej realite spočiatku necítime, pretože nemáme správny prijímač. Inými slovami, nemáme vlastnosť potrebnú na jej vnímanie. Touto potrebnou vlastnosťou je schopnosť dávania a lásky, zatiaľ čo ľudské bytosti sú prirodzene stvorené s opačnou vlastnosťou nazývanou „ego“ alebo „sebaláska“. Prvé prikázanie nás preto usmerňuje, aby sme sa naučili rozpoznať rozsah, v akom nás ego zotročuje, ako mu slúžime a ako bezohľadne nás využíva. Toto uvedomenie nám umožňuje rozlišovať medzi životom zotročeným egom, čo sa v Biblii nazýva „vyhnanstvom v Egypte“, a životom mimo neho.
V jazyku Biblie sa nazývame „otrokmi“, keď sa snažíme využívať druhých. Je to preto, že robíme všetko v službách našej egoistickej túžby, usilujeme sa ju uspokojiť a venujeme všetku svoju energiu a myšlienky jej naplneniu. Potom máme príležitosť pozdvihnúť sa ku kvalitám dávania a lásky, dosiahnuť celistvosť a nadviazať kontakt s večnosťou, no strácame to, pretože zostávame uzavretí v úzkom egoistickom vnímaní, spútaní sebaláskou.
Exodus izraelského ľudu z egyptskej krajiny symbolizoval odchod od egoistického postoju k realite. Po ňom, pri hore Sinaj, sme pochopili, čo znamená byť spojený prostredníctvom lásky a vzájomnej zodpovednosti. Práve vtedy sme dostali prvé prikázanie: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.“
Toto prikázanie definuje základnú podmienku pre existenciu národa Izrael: prostredníctvom úsilia zjednotiť sa nad rozdeleniami sa medzi nami odhaľuje vyššia sila dávania a lásky. Dvíha nás z našej úzkej sebalásky a harmonicky nás spája.
Celá debata | RSS tejto debaty