Michael Laitman

Históriu nášho vývoja sme si zvykli deliť na rôzne obdobia: doba kamenná, starovek, stredovek, novovek a najnovšie dejiny. Každé z týchto období je opísané pestrými farbami a my si so záujmom čítame o tom, čo sa v ňom dialo. Ale to je len na povrchu.

Dobrý alebo zlý
V podstate sa celá história vývoja ľudstva delí na dve časti. A to má vplyv na celý náš život. Prvá časť – to je všetko, čo sa dialo až do dnešného dňa, keď sme sa z generácie na generáciu, z roka na rok, zo dňa na deň, zo sekundy na sekundu vyvíjali na úkor neustále rastúceho egoizmu v nás. A v závislosti od miery tohto egoizmu v človeku sme hodnotili, či je dobrý alebo zlý.

Ak sa človek správal hrubo, na nikoho nebral ohľad, „kašľal“ na ľudí okolo seba, hovorili sme, že tento človek je zlý. A ak sa správal k ľuďom okolo seba dobre, považovali sme ho za dobrého. Spravidla nám ani nenapadlo, že takýto prístup je tiež dôsledkom egoizmu. Človek totiž chápal: ak bude s ostatnými vychádzať a správať sa k nim dobre, potom s najväčšou pravdepodobnosťou dostane rovnaký prístup aj on.

To znamená, že naša egoistická povaha sa mohla prejavovať tak negatívnym, ako aj pozitívnym spôsobom.

Posledná generácia
V našej generácii (mimochodom, v kabale sa nazýva poslednou generáciou) a všetko zmenilo. Dnes v nás egoizmus narástol natoľko, že dosiahol svoju hranicu. Už nie je schopný brať ohľad absolútne na nikoho a na nič. A to sa stalo začiatkom druhej etapy nášho vývoja, ktorá sa od tej prvej zásadne líši.

Moderný človek už neberie do úvahy názory iných a nedokáže normálne komunikovať s ostatnými. Vidíme to na tom, že dnes všetci využívajú len virtuálne spojenia, ktoré k ničomu nezaväzujú.

Namiesto normálnych vzťahov
Veď prečo sa virtuálne spojenie stalo v poslednom čase takým populárnym? Pretože to nie je skutočné spojenie! Každý sa ukrýva vo svojej ulite, kde na neho nikto nemôže dosiahnuť. V nej sa cíti bezpečne a len s takouto formou komunikácie s ostatnými súhlasí.

A do tejto virtuálnej siete vylieva všetok svoj jed, všetku svoju zlobu na iných. 99 % obsahu na internete, v rádiu, v televízii a v novinách je jednoducho nasiaknutých jedom. A pritom masmédiá – to je tvár našej generácie. A to, čo v nich nachádzame, už nie je objektívna informácia a dokonca ani kritika, ale jednoducho vylievanie celej svojej zlej podstaty navonok.

Keď kritika presahuje medze
Kritický postoj je pre človeka nevyhnutný, ale mal by byť vyvážený. Človek je vždy produktom svojho prostredia. Ako ho vychovali rodičia, aký vplyv na neho mali priatelia, škola, knihy, ktoré čítal, filmy, ktoré pozeral – tak sa bude správať k sebe aj k ľuďom okolo seba. A ak ho nenaučia správnemu postoju k životu, bude nútený prejsť mnohými bolestnými skúsenosťami.

Žiaľ, naša spoločnosť je ešte ďaleko od pochopenia správnych sociálnych princípov. Egoizmus nám nedovoľuje objektívne hodnotiť to, čo sa deje, a my sa vrháme do bezhlavej kritiky tých, ktorí s nami nesúhlasia v akýchkoľvek otázkach.

Politici na seba vylievajú vedrá špiny, diskusie v televízii sa premenili na skutočný trh – kto koho prekričí. Analytické články v tlači sa podobajú skôr na pamflety než na objektívnu analýzu.

Nebudem horší ako ostatní
A toto všetko má na nás priamy vplyv. Natoľko, že už nedokážeme dôverovať analytikom, odborníkom, polícii ani sudcom. Veď vidíme, že všetky ich úsudky sú zaujaté. Spravidla závisia od toho, či daná osoba zastáva ľavicové alebo pravicové názory.

A dokonca aj v každodenných vzťahoch som vo svojej podstate zaujatý voči ostatným. Aj keď je niekto múdrejší, bohatší alebo vzdelanejší ako ja, stále na ňom nachádzam chyby. A nachádzam ich, pretože môj egoizmus mi bráni cítiť sa horší než ostatní.

Cesta k blahu
K čomu to všetko povedie a čo máme v takejto situácii robiť? Ak sa nenaučíme krotiť náš egoizmus, nič dobré nás v budúcnosti nečaká. Veľký kabalista 20. storočia Ba‘al HaSulam napísal, že ľudstvo môže čeliť tretej aj štvrtej svetovej vojne. A neznesiteľné utrpenie nás bude stále nútiť hľadať spôsoby, ako sa navzájom spojiť. Nie fyzicky – keď sú všetci na tom istom území – ale srdcami, v bratskej láske.

A takáto cesta existuje; je už dlho načrtnutá v kabalistických zdrojoch. Hovorí sa v nich: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ A to nie je pekný slogan, ale návod konať. Postupne, ale konať. Musíme len chcieť a metóda kabaly nám pomôže pretvoriť seba aj náš svet a dovedie nás k úplne inej úrovni existencie, akú si dnes ani nevieme predstaviť.