Michael Laitman

Táto alegória ilustruje, že každý vníma realitu inak. Každý z nás má iné vnímanie, pretože sme vychovaní na iných základoch a ideáloch.

Jeden vidí pohybujúcu sa vlajku, druhý vidí vietor, ktorý pohybuje vlajkou, a ďalší vidí myšlienky, ktoré sa pohybujú v našich hlavách, a nemôžeme sa zhodnúť na tom, či sa vlajka pohybuje. dvaja študenti sa pozerali na mávajúcu vlajku. Jeden z nich povedal: „Vlajka sa hýbe.“ Druhý odpovedal: „Nie, hýbe sa vietor, ktorý spôsobuje, že sa vlajka hýbe.“ Prišiel ich učiteľ a povedal: „Obaja sa mýlite. Je to myšlienka, ktorá sa pohybuje vo vašej hlave.“

Vynára sa teda otázka, či je možné dospieť k spoločným záverom. Napríklad Sanhedrin bol duchovnou riadiacou inštitúciou, ktorá existovala v Judei približne pred 2 000 rokmi. Ako sa im darilo prijímať rozhodnutia s takým množstvom ľudí, keďže viedli množstvo diskusií a mali niekoľko odlišných názorov? Títo ľudia pochopili, že sú medzi nimi takí, ktorí majú bližšie k vnímaniu altruistických a spájajúcich síl prírody, ktorí rozumejú a poznajú prírodné zákony viac ako ostatní, a viac-menej sa im podriadili.

Človek, ktorý je na vyššej úrovni dosahovania skutočnosti, by naozaj zastával presnejší názor ako ten, kto je na nižšej úrovni dosahovania a vedomia. Bolo by teda múdre anulovať naše názory voči takýmto ľuďom. To samozrejme vyvoláva otázku: Ako by niekto mohol určiť, kto je vyšší pri dosahovaní reality? Opäť sa dostávame do problémov s tým, že každý vníma realitu inak, a skutočne, na našej súčasnej úrovni vnímania je nemožné takéto určenie vykonať.

Ocitáme sa tak v stave, v akom sa náš svet v súčasnosti nachádza – slepý vedie slepého. Ak dáme svetu šancu, musíme si uvedomiť, že to nezáleží na nás, pretože sme obmedzení vo svojom chápaní a cítení. Dať svetu šancu závisí od prírodných zákonov, ktoré fungujú mimo nášho chápania.

Ak pochopíme, že zákony prírody riadia všetko a všetkých a chceme tieto zákony prijať na seba, potom budeme pripravení hľadať najmúdrejších medzi nami a nasledovať ich. Potom by sme sa posunuli k tomu, aby vidiaci viedol slepého.

Ľudstvo sa nachádza vo vývojovom procese smerujúcom k takémuto stavu. Naša konkrétna éra sa vyznačuje tým, že ľudia sa stávajú osirelými. Prechádzame do novej éry, ktorá sa vyznačuje čoraz tesnejšími vzájomnými väzbami v globálnom meradle a myšlienky, ktoré nás v minulosti držali pohromade na rôznych miestnych, lokálnych a národných úrovniach, nám už v dnešnej vzájomne prepojenej realite neslúžia.

Keď zomrel môj učiteľ, kabalista Baruch Ašlag (Rabaš), jasne som si uvedomil, že sme ešte nedozreli, že k takémuto stavu ešte musíme pokročiť. Čím viac budeme dozrievať, tým viac budeme odmietať falošných navigátorov našich životov a vyhľadávať tých, ktorí majú skutočné dosiahnutie vyšších úrovní reality.