Bojazlivosť sa chcela schovať sama pred sebou, ale kam?
Poradila sa s Prešibanosťou:
„Prečo to nevyriešiš s Odvahou? Potom to nebude pre teba také hrozné.“
Bojazlivosť išla teda za Odvahou, ale bála sa zaklopať na jej dvere, a tak si ľahla na jej verandu. Od tej doby vedie cesta k odvahe cez bojazlivosť.
Je to tak, pretože vtedy, keď chce každý so svojou egoistickou povahou získať prospech len pre seba na úkor druhých, je nemožné dosiahnuť odvahu bez strachu. Ako sa s tým odvážni ľudia vyrovnávajú? Prekonaním nesmelosti. Čím viac sme nesmelí, a čím viac plachosť prekonávame, tým sa stávame odvážnejší.
V podstate sme bojazliví, pretože je naša egoistická povaha riadená pudom sebazáchovy a tak nám nedovolí bezohľadne poškodzovať seba samých. Je pre ňu úplne prirodzené, že zaznamená a snaží sa ochrániť pred každou ujmou, ktorá by jej mohla prísť do cesty.
Je dôležité si uvedomiť, že bojazlivosť je veľmi silná ľudská emócia a chráni nás pred mnohými problémami, ktoré môžeme spôsobiť sebe i druhým.
Preto by sme nemali, ako sa často stáva, podceňovať ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú bojazliví. Musíme iba vedieť, ako tuto silu vyvážiť. V každej situácii musíme nájsť tú správnu mieru, ako sa o seba postarať.
Nie je možné, aby existovala odvaha bez strachu, pokiaľ nie je patologická. Ako príklad si môžeme vziať správanie zvierat. Zvieratá neútočia bezhlavo, ale ovládajú sa, behajú v kruhu a tak ďalej, a vpred sa vrhajú len v prípade nutnosti.
Pokiaľ sa človek chová úplne ľahkomyseľne a odvážne, potom v skutočnosti odvážny nie je.
S ohľadom na tieto dve vlastnosti musíme zvážiť všetko pre a proti, a až keď sme presvedčení, že neexistuje iná cesta, môžeme zaútočiť. Nesmelosť a opatrnosť sú vlastnosti, ktorým by sme sa mali učiť, pretože nám pomáhajú chrániť sa a vytvárať si vyvážený pohľad na svet.
Celá debata | RSS tejto debaty