Michael Laitman

Mať dobrý vzťah k ostatným je zdanlivo triviálna myšlienka, na ktorej nie je nič prevratné. Musíme si však uvedomiť, že v skutočnosti nemáme inú možnosť – až potom s tým bude človek súhlasiť.

Dnes sa nachádzame v situácii, keď sú milióny ľudí bez práce, rodičia sa boja posielať svoje deti do škôl, narastá násilie, obchod s drogami a prostitúciou, keď nemám istotu, či mi bude zajtra zaistená zdravotná starostlivosť a bezpečnosť, zastavil sa rozvoj kultúry – veď my sami už nemôžeme ďalej znášať to, čo „robíme“…

Zdroj zla

Toto nie je život. Nová generácia pre seba nevidí budúcnosť, a bez nej sa človek nemôže rozvíjať. Preto depresia zaujíma prvé miesto v rebríčku najčastejších chorôb. Dnes sa vyrábajú antidepresíva dokonca aj pre domáce zvieratá.

Až teraz máme možnosť uvidieť zdroj zla v našom sebectve. Predtým sme to nemohli pochopiť a uvedomiť si to. Človek si ani nedokázal predstaviť, že jeho prirodzený, navyknutý egoizmus je zdrojom všetkých problémov a zla na zemi.

Napríklad ja som v detstve miloval vedu a techniku, chodil som do športových a iných krúžkov, potom som šiel na univerzitu, získal som profesiu, dostal som prácu vo výskumnom ústave… A potom som sa začal učiť. Moje ego ma neustále tlačilo k zdanlivo správnym veciam. Chcel som spoznávať svet, a aj keď je to tiež akási túžba po moci, nechcel som násilím ovládať druhých, ale len som sníval o tom, že sa povznesiem ešte vyššie.

Nezaujímal som sa o ľudstvo, nechcel som sa ani pozerať na všetky tie „nešťastné malé ľudia“ – chcel som pochopiť všetko, čo sa deje, povzniesť sa na úroveň zákonov, ktoré riadia svet, tých najvyšších schopností prírody ovládajúcich svet. Neuspokojil som sa s jednoduchou existenciou na úrovni obrovského ľudského „trhoviska“.

Môj postoj k životu bol nasledujúci: „K čomu mi je celá táto zemegula, keď chcem pohltiť celý vesmír. Naservírujte mi ho na striebornom podnose.“

Aký je tvoj cieľ?

Hoci bol tento prístup sebecký, v tom čase ma posúval vpred. Až neskôr, keď som to analyzoval, som došiel k poznaniu zla a uvedomil som si, že pokiaľ si za cieľ nestanovím dobro ľudstva, je to zlé.

Toto porozumenie má niekoľko úrovní:

V prvej je to rozhodnutie, že budem prinášať ľudstvu úžitok z nutnosti, aby som za to na oplátku získal väčší prospech.

V ďalšej úrovni si môžem náhle začať uvedomovať, že bude pre mňa prínosné milovať druhých, aj keď mi to neopätujú láskavým spôsobom. Ukáže sa, že je v tom zvláštna sila, zvláštna vlastnosť, a ja sa teraz teším viac z toho, že mám rád ľudí sám, než z toho, čo od nich na oplátku dostanem.

Potom sa v pocitoch človeka, v jeho vedomí, otvoria také dvere, o ktorých dnes ani netušíme. Postupne, uvedomujúc si príčiny a následky, objavujem v sebe nové vlastnosti, ktoré sú mi od začiatku vrodené a dnes sa realizujú. Odhaľuje sa mi zmysel života a cítim sa úplne naplnený. Viem, pre čo existujem, kto ma vedie, ku komu sa obraciam, čo napĺňam v každom okamihu svojej existencie, k čomu smerujem. Otvárajú sa predo mnou nové obzory.

Pripadám si ako dieťa, ktoré sa ocitlo Disneylande. A všetko je neuveriteľné, ako v rozprávke! Tak sa človek cíti, keď odhaľuje Stvoriteľov plán. A odhalenie tohto duchovného Disneylandu sa deje preto, že stále viac rozkrývame úplné spojenie medzi nami a tým aj realizujeme Vyšší duchovný svet.

Odhaľuje sa mi harmónia pôsobenia úplne odlišných síl prírody. Vidím, ako sa všetky problémy, činy, myšlienky, túžby, čokoľvek, v každom okamihu spájajú dohromady. A odhalenie tejto harmónie je odhalením zámeru stvorenia, plánu Stvoriteľa.