Michael Laitman

Keď stretneme niekoho známeho a položíme mu štandardnú otázku: „Ako sa máš?“, obvykle dostaneme štandardnú odpoveď: „Všetko je v poriadku.“ Ale v skutočnosti nemožno povedať, že je u človeka všetko tak, ako má byť.

Z veľkej väčšiny si ľudia na problémy tak zvykli, že ich považujú za normálne a nesnažia sa nič zmeniť. A pokiaľ sa snažia niečo zlepšiť, tak iba v rámcoch svojich predstáv. Napríklad je ťažké si predstaviť život bez nepriateľstva a súperenia.

Navyše, pokiaľ by sme neustále premýšľali o problémoch, môžeme sa prepadnúť do depresie. Preto je jednoduchšie sa od toho všetkého odpútať a nechať sa unášať prúdom. Konieckoncov, každý tak žije.

Pokiaľ však zodpovedne premýšľame o svojom živote a o svete, ktorý pripravujeme pre svoje deti, vidíme, že to nie je svet, ktorý by bol celkom vhodný pre šťastný a úspešný život. V tomto svete sa nemôžeme cítiť bezpečne.

Školy sa stali semeniskom drog, alkoholizmu a prostitúcie! Vzťahy medzi ľuďmi sa natoľko zhoršili, že sa musíme neustále brániť. Teroristi prelievajú potoky krvi nevinných ľudí, tretia svetová vojna je na spadnutie a my jednoducho zhoríme v jej atómovom ohni.

Ako sa to stalo, že sa svet z rajskej záhrady premenil na miesto vstupu do pekla?

Pokiaľ situáciu posúdime s chladnou hlavou, uvidíme, že nemôžeme viniť nikoho iného ako sami seba. Svojím neúnavným sebectvom sme zničili celý svet. V snahe využiť všetky a všetko pre svoje vlastné záujmy sme bez rozmyslu poškodzovali a naďalej poškodzujeme svoje okolie a prírodu.

Keď sa rúba les, padajú triesky

A dokonca sa snažíme svoje správanie ospravedlňovať. Presviedčame ostatných, že to robíme pre „sociálnu spravodlivosť“.

Vo vzťahu k prírode sa ani nesnažíme hľadať výhovorky. Zmeniť smer riek? Žiadny problém, veď to potrebujeme. Vyhubiť všetky vrabce, aby neničili úrodu? Žiadny problém, prosím! A čo škody, ktoré to spôsobia? Predsa „keď sa rúba les, padajú triesky“.

Jedinou zásadou, ktorej sa vždy a vo všetkom striktne držíme, je zásada maximálneho potešenia s minimálnymi nákladmi. Inými slovami, kúp lacno – draho predaj.

A ak chcete „lacne“ znížiť na nulu, teda jednoducho kradnúť, tak to sa dnes tiež nijako zvlášť neodsudzuje. „Ak chceš žiť, nauč sa otáčať“.

Pravdou je ale aj to, že mnohí z nás nechcú ubližovať druhým, dokonca niektorým prináša potešenie aj to, že im viac záleží na ostatných, než na sebe.

Ale spravidla sú vzájomne prospešné vzťahy založené na „ako ty mne, tak ja tebe“. Aj keď si to akokoľvek prekrútite, je to stále rovnaký egoizmus. A stačí, aby bol získaný prospech jednej strany o niečo málo väčší, a hranice oddeľujúce neutrálne vzťahy od škodlivých sa ľahko narušia.

Zlo plodí zlo

Existuje mnoho prípadov podvodov a klamov, keď ľudia zostanú bez peňazí a bez bytu, prakticky bez všetkých prostriedkov. Ani bohatí nie sú voči tomu imúnni. V skutočnosti sú podvedení ešte častejšie. Zločinci vymýšľajú ľstivé plány, ktoré im umožňujú okradnúť ľudí o milióny dolárov.

Je im jedno, že zlo plodí zlo. A podvedený človek sa v reakcii na to dopustí zla a ospravedlňuje sa tým, že keďže sa s ním takto zaobchádzalo, má právo robiť to isté ostatným.

Konzumný prístup k životu okolo seba je charakteristický nielen pre jednotlivcov alebo skupiny spojené spoločnými záujmami, ale aj pre celé štáty. Každý sa snaží ukázať, že je cool, bohatší, silnejší…

Veď aký má zmysel byť bohatý, keď len bankový úradník vie, koľko núl za desatinnou čiarkou je na mojom účte? Kvôli tomu som sa snažil?

Nie, ja si užívam jazdu v luxusnom aute, plavbu na mori na luxusnej jachte, víkendové lety vo vlastnom lietadle. Potrebujem demonštrovať svoju nadradenosť, vidieť závisť v očiach ostatných, cítiť sa nad nimi, nad „obyčajnými smrteľníkmi“, nadradený.

A také vzťahy sme vždy považovali za normu. Nič sa nedá robiť, taký je život. Ale neberieme do úvahy, že pokiaľ nebude narastajúci egoizmus každého človeka vyvážený protikladnou silou, môže to viesť k veľmi vážnym následkom. Potom už žiadne bohatstvo nikoho nezachráni.

Ešte nie je neskoro

Než teda bude neskoro, musíme si uvedomiť, že keď ignorujeme záujmy druhých, opovrhujeme nimi, vykorisťovame alebo im priamo ubližujeme, spôsobujeme v spoločnosti stále rastúce napätie a konflikty, ktoré sa nám určite vrátia ako bumerang.

A aby sme tomu zabránili, musíme sa naučiť správať sa k druhým s rešpektom a pozornosťou a pochopiť, že riešenie všetkých našich problémov je iba v rovine našich vzťahov. A nám nezostáva nič iné, než začať budovať nové vzťahy.

A pre začiatok stačí začať počúvať názory druhých a brať do úvahy ich záujmy.