V slzách je skryté niečo hlboké. Nehovorím teraz o detských slzách, ale práve o slzách dospelých. Keď plačú dospelí, je v tom akýsi tichý krik, otras duše, voči ktorému jednoducho nemôžeme zostať ľahostajní. Keď vidím niekoho plakať, zvlášť ticho, okamžite cítim to vnútorné napätie.
Slzy toho skrývajú mnoho. Nesú v sebe hlboké a jemné napätie, ktoré sa vylieva z vnútra von. Keď plačeme, očisťujeme sa. Uvoľňujeme zo seba niečo, čo slovami nejde vyjadriť.
Plač ale nie je jednoduchý. Obzvlášť pre mužov. Je vzácny a objavuje sa len v okamihoch hlbokej citovej jasnozrivosti, kedy sa spojí poznanie a pocit. To nie sú rovnaké slzy ako u žien.
Práve tu leží zásadná hranica medzi mužom a ženou. Žena jednoducho nemôže plakať z mužských dôvodov a muž nemôže plakať zo ženských. Sme rozdielni – natoľko rozdielni, že nikdy úplne nepochopíme vnútorný systém toho druhého. Preto sme boli stvorení ako dvaja, a nie ako jeden.
Navyše sa nelíšia len dôvody, ale aj samotné slzy. Systémy, ktorými prúdia, sú úplne oddelené. U muža prechádzajú slzy cez mozog, len s malou účasťou srdca. U ženy prúdia cez srdce a ešte hlbšie, cez lono, teda cez systém budúceho zrodenia.
Tieto mužské a ženské systémy nie sú len biologické, ale aj duchovné archetypy. Muž plače, keď niečo pochopí, keď na neho niečo doľahne a dotkne sa jeho citu. Žena plače, keď sa spustí jej vnútorný systém. Sú doslova z iných svetov.
Preto sa pýtame: čo znamená spojenie medzi týmito dvoma úplne odlišnými bytosťami? Čo sa stane, keď sa stretnú mužské a ženské slzy?
Sami od seba sa nespoja. Môžu sa spojiť len v jedinej prírodnej sile, ktorá je nad nimi – v tom, čo kabala nazýva „Stvoriteľ“. Až keď sa obaja povznesú nad seba, nad svoje prirodzené vnútorné systémy, môžu nájsť spoločný koreň. Tam nastáva skutočné spojenie. Nie je to spojenie vo fyzickom svete, ale v tom duchovnom – v nebesiach. Príťažlivosť medzi mužom a ženou, to napätie protikladov, vychádza z tohto zložitého systému. Nie je určená na to, aby sa navzájom dopĺňali navonok, ale aby spolu dosiahli spoločné odhalenie Stvoriteľa. Pravé spojenie sa teda tvorí v nebi. Práve tam nachádzajú muž aj žena svoj zdroj a svoju celistvosť.
Niekedy sa ma pýtajú, prečo sa mi trasie hlas a zvlhnú oči, keď hovorím o svojom učiteľovi, Rabašovi. Je to preto, že koreň mojej duše je v ňom. Toto spojenie je nad rozumom a nad emóciou. Žije v samej hĺbke mojej bytosti. Keď sa ho dotknem, premieňam sa, pretože v tom koreni sa všetko stáva jedným.
Celá debata | RSS tejto debaty