Michael Laitman

Sily, ktoré si želajú pád Izraela, sa stávajú stále viac provokatívnymi a sofistikovanejšími. Objavujú sa nové hrozby, ktoré prekonávajú tie minulé. Antisemitizmus nie je v skutočnosti nič nové. Vnútorná nenávisť voči Židom sa tiahne celými stránkami histórie a zakaždým sa objavuje v inej podobe.

Prečo je to náš osud, osud izraelského národa?

„Hľa, je to ľud, ktorý bude bývať oddelene“ (Numeri 23:9).

My, izraelský národ, sme jedinečný národ. Možno by sme boli radi, keby sme sa tejto jedinečnosti zbavili a žili v pokoji medzi národmi, ale národy sveta nás nenechajú oddýchnuť.

V ich podvedomí tleje pocit, že Židia sú vinní za problémy sveta, a to aj u ľudí, ktorí v živote nikdy Žida nestretli.

Mnohí to odôvodňujú izraelskou politikou, ktorú vnímajú ako problém, ale to je veľký omyl. Aj keby neexistoval žiadny židovský štát, nenávisť by tento národ prenasledovala aj tak. Prečo? Pretože koreň takejto nenávisti leží hlboko v samotnej podstate stvorenia.

Aby sme pochopili, o čo ide, musíme sa vrátiť ku koreňom nášho národa. Tu nám pomôže múdrosť kabaly, ktorá skúma skryté sily reality. Odhaľuje sily pôsobiace vo stvorení, systém, ktorý riadi realitu, a dôvod a účel existencie sveta. To je cieľ, ku ktorému všetci smerujeme, zatiaľ nevedome. Keď uvidíme celý obraz a miesto Izraela v ňom, pochopíme, čo sa musí odohrať, aby nastal mier pre nás a celé ľudstvo.

Jedinečnosť izraelského ľudu začína od samého začiatku nášho národa. Abram, syn Teracha z Babylonu, kým sa stal známym ako praotec Abrahám, bol vytrvalým bádateľom. V jeho dobe došlo k veľkému nárastu ľudského egoizmu, túžby po pôžitkoch na úkor druhých, čo je popísané v príbehu o Babylonskej veži. Ľudia prestali rozumieť jeden druhému, a ako uvádza Midraš: „Polovina sveta padla mečom“ (Pirkei de-Rabbi Eliezer 27).

Abrahám skúmal ľudské vlastnosti, charakteristiky sveta a všeobecný smer evolúcie. Objavil, že v prírode pôsobí jediná sila a že ľudstvo je na svojom vrchole predurčené na to, aby bolo zjednotené – spojené nitkami lásky, v jedinom zväzku, ako všetky časti stvorenia, ktoré spoločne tvoria dokonalú tapisériu. Abrahám sa snažil všetkým oznámiť, čo objavil, ale ľudia boli príliš zaneprázdnení egoistickými hrami a bojom o moc.

Napriek tomu sa k Abrahámovi pripojili tisíce ľudí, ktorí sa učili, ako sa spojiť nad svojimi rozdielmi a rozdeleniami. Zhromaždili sa z rôznych národných regiónov do samostatnej komunity zvanej „ľud Abrahámovho domu“. Z nich sa neskôr vytvoril náš ľud, ako opisuje Maimonides v Sefer HaMada (Kniha poznania). Inými slovami, jedinečným faktorom izraelského ľudu je to, že sme nikdy neboli biologicky spojeným národom, ale národom vytvoreným na základe spoločnej ideológie, ktorá nás spojila nad rozdielmi.

Naše nasmerovanie bolo Yashar-El, „priamo k Stvoriteľovi“, čo je jediná sila, ktorá má povahu dávania a dobra, lásky a odovzdávania. Naša úloha bola definovaná ako skupina, ktorá pripraví ľudstvo na vyššiu formu vývoja, aby aj ono dosiahlo túžbu žiť podľa princípu „miluj svojho blížneho ako seba samého“. Tento proces má dve fázy: najprv taký život zrealizovať medzi sebou a potom ho odovzdať ostatným.

Od zničenia Chrámu sme sa kvôli neopodstatnenej nenávisti rozptýlili po celom svete. Rozdiel medzi pôvodným izraelským základom jednoty a lásky a medzi prirodzeným egoistickým vnímaním, ktoré bolo motorom vývoja ľudstva, sa neustále zvyšoval a vyvolával nenávisť voči nám.

Aj keď ľudia nedokázali vysvetliť prečo, cítili, že Židia majú nejaké tajomstvo, že sú iní ako všetci ostatní a že ak ich postihne nešťastie, musí to nejako súvisieť so Židmi. Samozrejme sme ani my sami nechápali požiadavky, ktoré sme boli predurčení naplniť. Napriek tomu v priebehu generácií dochádzalo k vnútornému prelínaniu a zasievaniu semien spojenia. Táto fáza prípravy pomôže v pravý čas vytvoriť harmonické a mierové spojenie medzi ľudstvom. Ako je napísané v Knihe Zohar: „Prečo bol Izrael zotročený medzi všetkými národmi? Aby sa svet mohol skrze nich povzniesť.“

Koncom 19. storočia začal proces návratu. Na začiatku 20. storočia sa kabalista Yehuda Ashlag (Baal HaSulam) obrátil na Židov vo Varšave a pokúsil sa zorganizovať skupinu, aby sa spoločne presťahovali do Zeme Izrael. Vysvetlil, že v Zemi Izrael musí vzniknúť modelová spoločnosť, ktorá by ukázala, ako žiť spoločne v spojení, ktoré je poháňané prirodzenou Silou lásky a dávania. Ako napísal vo svojom článku „Úvod do Panim Meirot uMasbirot“:

„Až budú deti Izraela naplnené úplným poznaním, pramene inteligencie a poznania vytrysknú za hranice Izraela a zavlažia všetky národy sveta.“

Dnes sa svet vracia do stavu podobného starovekej Babylonii. Všetci sú prepojení v malej globálnej dedine, ale ego každého z nich stúpa do nebies. Uši sú zatvorené. Nerozumieme si navzájom a nevidíme za hranice seba samých. To je koreňom nespočetných problémov sveta, ktoré ohrozujú svetový mier – od ekologickej a medzinárodnej úrovne, cez ekonomické a sociálne krízy, až po medziľudskú úroveň. Stále viac manželstiev sa rúca, rozpadajú sa rodiny a pracoviská sa stávajú bojiskami. Každý trpí nejakým spôsobom a žijeme v čase, keď mnoho ľudí prežíva len vďaka rôznym pilulkám.

Navyše technologický pokrok prináša vývoj stále ničivejších zbraní a zdá sa, že ľudstvo delí od sebazničenia len niekoľko stlačení tlačidla. Ľudia v Babylone sa ešte mohli rozptýliť po planéte, dnes takáto možnosť neexistuje. Musíme sa naučiť, ako spolu vychádzať, inak sa potopíme všetci spoločne.

Ľud Izraela je ten, kto môže a musí situáciu zachrániť. Prečo práve my? Vo všeobecnosti vôbec netušíme, že toto je naše poslanie, a naše vlastné vzájomné vzťahy majú k príkladnosti ďaleko. Svet nás vníma ako zdroj všetkého zlého a negatívneho v ich životoch. Ako príliv nenávisti voči nám silnie, nemusia ani naše najpokročilejšie zbrane stačiť, pokiaľ vypukne ďalšia veľká vojna.

Skutočná spása príde vtedy, keď pochopíme svoje miesto vo stvorení a začneme sa spájať „ako jeden muž s jedným srdcom“, tj v láske nad všetkým odmietaním a nenávisťou. Navyše, takéto spojenie nie je určené iba pre nás. Naopak je od počiatku zamýšľané ako cesta k vytvoreniu spojenia celého ľudstva.

Napriek tomu, že sa svet zdanlivo rúti do priepasti, je budúci svet miestom, v ktorom sa rozkvitne harmonické a pokojné spojenie medzi ľuďmi, národmi a prírodou. Teoreticky je ľahké pochopiť, že dokonalé spojenie medzi ľuďmi a prírodou by prinieslo oveľa jasnejšiu existenciu, ale prakticky nikto nevie, ako sa tam dostať – alebo presnejšie, ako napraviť základný faktor, ktorý tomu stojí v ceste: ľudský egoizmus. My, ľud Izraela, máme metódu, ako sa spojiť nad egom. Je to tá istá metóda, ktorú učil Abrahám. Keď sa ju naučíme v jej komplexnej podobe používať v našom každodennom živote naprieč všetkými vrstvami spoločnosti, zmení sa svetový postoj voči nám.

Potom bude Izrael vnímaný ako svetlo nádeje, ako priekopnícky národ, ktorý vyvíja kód pre najlepší možný život. Tí, ktorí teraz Izrael nenávidia, zistia, že ich nenávisť slabne a túžba ho eliminovať sa zmení na túžbu po priblížení. Budú nám fandiť, ​​zhromažďovať sa na našu podporu a budú si priať napodobniť náš úspech pri vytváraní zjednotenej spoločnosti.

„A budú k nemu prúdiť všetky národy.“ (Izaiáš 2:2)

„Aj prekujú svoje meče v radlice a svoje kopije vo vinárske nože; národ nepozdvihne meč proti národu, a nebudú sa už učiť vojne.“ (Izaiáš 2:4)

Vyššia sila lásky bude prúdiť cez otvorené srdcia všetkých a osvetlí svet ako lampa.

To je náš osud a prišiel čas začať ho napĺňať. Čím skôr to urobíme, tým skôr uvidíme osudový obrat – od narastajúcej nenávisti, ktorá voči nám planie, k podpore a povzbudeniu pre ľud, ktorý prináša svetu zjednocujúce svetlo.