Michael Laitman

Žijeme vo veľmi nepokojnej dobe. „A kedy bola pokojná?“ opýtate sa. Áno, časy boli pre tých, ktorí v nich žili, vždy náročné. „Dobu si nevyberáme, v nej žijeme a umierame…  Každé storočie je železné storočie…“ – výstižne to poznamenal básnik Alexander Kushner. A predsa je naše storočie iné. Je výnimočné.

Zvláštne storočie

Ešte pred nejakými päťdesiatimi rokmi sme žili úplne inak. Keď mladý človek vstupoval do života, jeho cieľom bolo získať profesiu, nájsť si prácu, oženiť sa, postaviť dom, mať deti a vychovať ich. Deti potom v tomto životnom štýle pokračovali: pracovali, zakladali si rodiny, rodili vnúčatá pre svojich rodičov…

Takto to išlo z generácie na generáciu. Prečo? Bolo to predsa zrejmé – taký bol poriadok sveta. A zrazu… Zrazu sme v ňom prestali vidieť zmysel. Mať stabilnú prácu, rodinu, deti – načo? Začali sme to vnímať ako akýsi „živočíšny“ prístup k životu. Ale my, ľudia, by sme mali byť nad týmto všetkým. 

Takéto myšlienky sa v nás neobjavili náhodou. Na konci 20. storočia (presnejšie v roku 1995, ako píše známy kabalista Ba‘al HaSulam) nastal zlom. Ľudský egoizmus sa pozdvihol na novú úroveň. Objavil sa úplne odlišný prístup k životu, v ktorom už rodina a deti nie sú nevyhnutné.

Človek sa už nechcel v ničom obmedzovať: byť viazaný rodinnými väzbami, stotožňovať sa so svojím národom či krajinou. Zatúžil jednoducho žiť tak, ako mu to najviac vyhovuje.

Do nášho života tak vstúpili manželstvá osôb rovnakého pohlavia, legalizácia drog či vzťahy bez akýchkoľvek záväzkov… Ukázalo sa, že ľudstvo prechádza do novej fázy svojho vývoja. Jediné, čo nebolo jasné, bolo v čom. 

Uvedomili sme si, že sme sa stali takými sebeckými, že nám už nezáleží na tom, ako dobre vyzeráme v očiach druhých, ako to bolo kedysi. Človek sa prestal za čokoľvek hanbiť a začal sa otvorene prejavovať: „Áno, toto som ja! A ak sa vám moje správanie zdá nevhodné, je to váš problém.“ Dnes už nič nie je hanbou, dovolené je všetko.

Na hrane sebazničenia

Na jednej strane nás to desí. S takýmto prístupom, kedy nikto neberie ohľad na nikoho a na nič, môžeme dospieť k sebazničeniu. A ešte predtým zažijeme klimatické katastrofy spôsobené drancovaním zdrojov planéty, úplný rozpad rodín, choroby, epidémie a hlad. Ak otvoríte Tóru, nájdete v nej opis presne tohto stavu. Presne tak, toto je Desať egyptských rán.

Na druhej strane platí, že ak chceme začať meniť veci k lepšiemu, musíme sa najprv zhroziť nad stavom, v ktorom sa dnes nachádzame. Musíme si uvedomiť, že všetko zlo pramení z ľudskej prirodzenosti – z nášho vlastného egoizmu. Až vtedy ho budeme chcieť napraviť.

Posledná generácia

Ba‘al HaSulam nazval našu dobu „poslednou generáciou“ – poslednou generáciou ľudí, ktorí žijú v egoizme. Práve preto sa dnes odhaľuje veda kabala, aby pomocou svojej metodiky pozdvihla človeka z egoistického sveta do sveta duchovného.

Či už chceme, alebo nie, budeme musieť zmeniť svet, vybudovať ho inak. V prvom rade na základe iných, duchovných hodnôt. Až z tejto novej, duchovnej úrovne uvidíme, ako máme prebudovať náš svet na úrovni materiálnej.

Vtedy sa ukáže, či skutočne potrebujeme tisíce nafúknutých inštitúcií, organizácií, poisťovní či investičných spoločností. Pochopíme, že investovať musíme len do toho, čo je skutočne nevyhnutné: aby mali na jednej strane všetci všetko potrebné a v dobrej kvalite, no na druhej strane, aby nikto nemal nič viac, ako je potrebné pre normálny život.

Pritom by sme sa nemali vzdávať nadbytočných vecí násilím. Všetko zbytočné odpadne samo. Nemusíme radikálne rozhodovať: „Toto nepotrebujeme a ani toto. Toto musíme zničiť a tamto spáliť.“ Nie! To nie je správna cesta.

Musíme sa venovať iba tomu, čo považujeme za skutočne dôležité. Všetko vedľajšie potom postupne vymizne, pretože to už nebudeme považovať za potrebné. 

Túto budúcnosť musíme začať budovať už teraz! Pretože ak to neurobíme, stratíme čas a s ním aj možnosť plynule prejsť na ďalšiu úroveň.

Ak spustíme širokú kampaň na zvýšenie povedomia a začneme v tomto smere robiť seriózny pokrok, do roka nastanú pozitívne zmeny. Uvidíte, čo sa stane. O rok náš svet jednoducho nespoznáme.