Michael Laitman

Strach sprevádza človeka celým životom. Spektrum strachu je mimoriadne široké: od detských obáv až po strach zo smrti. V poslednom čase v spoločnosti naberá na obrátkach ďalší fenomén: strach zo straty zamestnania. Strata príjmu v týchto turbulentných časoch je desivá predstava. Ako potom človek splatí pôžičky, uživí rodinu alebo si jednoducho zarobí na každodenný chlieb?

Špekulácie o robotoch a umelej inteligencii, ktoré nahradia ľudí, len prilievajú olej do ohňa. Ekonómovia a sociológovia predpovedajú, že k radom nezamestnaných by sa čoskoro mohli pridať stovky miliónov ľudí. To znamená, že na svete budú milióny rodín bez základných prostriedkov na živobytie.

Potravinové lístky nepomôžu

Podľa štatistík dnes napríklad v Spojených štátoch takmer polovica populácie potrebuje nejakú formu pomoci s životnými nákladmi – či už ide o potravinové lístky, sociálne vývarovne a podobne.

Človek, ktorý stratí prácu, navyše často nevie, čo so sebou. Oblasti s vysokou nezamestnanosťou sa tak rýchlo stávajú ohniskami organizovaného zločinu, prostitúcie a drogovej závislosti. Spoločnosť za to všetko v konečnom dôsledku zaplatí oveľa viac, než koľko by stály náklady na zamestnávanie týchto ľudí.
A to nie je všetko. Po niekoľkých rokoch nezamestnanosti sa človek už nedokáže len tak vrátiť na trh práce. Za ten čas sa totiž objavia nové technológie, ktoré neovláda. Navyše sa postupne vytráca aj samotná kultúra tvrdej práce a postoje k práci sa menia. Ľudia už necítia vnútornú potrebu každé ráno odchádzať z domu do zamestnania, večer sa vracať a vykazovať nadriadeným svoj pokrok.

Inými slovami, nezamestnanosť nie je izolovaný osobný problém, ale sociálna pliaga, ktorá sa spoločnosti vracia ako bumerang. Ako ukazujú skúsenosti, moderný svet zatiaľ nedokázal tento problém vyriešiť. Určite sa nevyrieši ponukou životného minima, teplých jedál a oblečenia z druhej ruky.
Umelé vytváranie pracovných miest tiež nepomáha – pričom takýchto umelých pozícií máme už dnes neúrekom. Namiesto jedného rodinného lekára nás dnes obklopuje armáda špecialistov, ktorí predpisujú stovky rovnakých liekov. Poisťovací agenti, finančníci, právnici, bankári… Potrebovali by sme vôbec všetky tieto profesie, keby sme medzi sebou mali normálne, ľudské vzťahy?

Namiesto toho, aby sme sa venovali niečomu skutočne dôležitému a ľudskému, vymysleli sme si množstvo povolaní, ktorých hlavným účelom je len vyplniť si voľný čas. Hráme sa len s hračkami, hoci by sme sa mohli venovať niečomu oveľa vznešenejšiemu – rozvoju ľudskej bytosti.

Pretože len toto dáva životu človeka skutočný zmysel. Týmito slovami nechcem zľahčovať ani ospravedlňovať nezamestnanosť. Nezamestnaní aj zamestnaní totiž rovnako neustále hľadajú vnútorné naplnenie. Zamestnaný človek sa však točí ako veverička v kolese a snaží sa odohnať myšlienku, prečo to všetko potrebuje. No nakoniec aj on narazí na otázku zmyslu života; len mu to potrvá o niečo dlhšie.
Naopak, človek, ktorý prišiel o prácu, dostáva príležitosť zostať sám so svojimi myšlienkami. A tu by mu spoločnosť mohla pomôcť organizovaním kurzov, kde by získal vedomosti o svojej podstate, svete okolo seba a o tom, ako s ním spolupracovať, aby žil úspešný a naplnený život, ako nás učí veda kabala.

Od problémov k harmónii

Takýto prístup by zásadne zlepšil vzťahy v rodinách aj v celej spoločnosti. Naučil by nás, ako správne vychovávať deti a ako konštruktívne riešiť konflikty, a to aj na globálnej úrovni. Naučili by sme sa žiť v harmónii so sebou samými a s prírodou, ktorej sme doteraz v podstate len škodili.
Uvideli by sme, že my všetci – celé ľudstvo – sme v skutočnosti jeden organizmus, v ktorom je každý z nás neoddeliteľným orgánom, bez ktorého celý organizmus nemôže správne fungovať. Ako v prevodovom mechanizme: ak sa jedno ozubené koliesko pokazí, celý mechanizmus prestane fungovať.

A v čom spočíva správne fungovanie „ozubeného kolieska“? V obyčajnej láskavosti k druhým. To je všetko! Kabalisti o tom hovoria už tisíce rokov, no málokto ich počúva. Medzitým sa cieľ stvorenia – splynutie so Stvoriteľom – dosahuje práve cez vytváranie vrúcnych a láskavých vzťahov medzi ľuďmi.
Práve v takomto prostredí sa odhaľuje Stvoriteľ a naša existencia vďaka tomu dosahuje úplne novú úroveň, o ktorej dnes nemáme ani poňatia.

To je však už téma na samostatný článok.