Michael Laitman

Európska civilizácia bola vždy modelom vysokých ideálov, slobodomyseľnosti, rovnosti, vedeckého prístupu, viery v múdrosť a silu človeka – vládcu sveta. Prečo však dnes vidíme, že sa k nám táto ideológia otočila chrbtom?

Každá vec na tomto svete zažíva narodenie, vývoj, rozkvet a potom zánik. Európsky materialistický prístup, ktorý tvrdí, že všetko je v rukách človeka, bol veľmi užitočný a racionálny. Veď v tomto prípade nepotrebujeme nejaké mystické sily. Spoliehame sa iba na to, čo máme pred sebou.

Tento európsky prístup poskytol pre rozvoj človeka a jeho postoj k životu veľa v porovnaní s filozofiami, ktoré sa vyskytovali v iných oblastiach sveta: v Indii či v arabských štátoch, kde nedávali dôraz na človeka, jeho vzdelanie a rozvoj.

Osvietenstvo prinieslo do Európy svoje hodnoty: morálku, rovnoprávnosť mužov a žien, slobodu prejavu, rovnosť. Ale dnes nimi nie sme takí nadšení, ako kedysi v dávnej minulosti.

Koniec koncov vieme, aký je doteraz v Európe silný náboženský vplyv i so všetkými jeho sloganmi o slobodnej vôli a rovnosti. V každom Európanovi žije toto vnútorné rozdvojenie: spolu, so všetkými svojimi snahami o slobodu zostáva vo svojom vnútri stále nábožný.

Pokiaľ prídete do Francúzska – do rodiska Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá je symbolom všetkých európskych ideálov a navštívite periféria, malé mestá a dedinky, uvidíte, že je tam zachovaný život zo stredoveku, stále nemenný prístup k životu a rovnaká cirkev.

Duch, ktorého Európania dostali od Židov, pôsobil dvoma smermi. Na jednej strane priniesol do Európy ideály slobody prejavu a vyznanie viery, osvietenstvo, rovnosť a na druhej strane jej dal silné kresťanské náboženstvo so všetkými jeho stredovekými dogmami a obmedzeniami, ktoré sú v ľuďoch stále živé i v súčasnosti.

Tieto dve sily, pochádzajúce z rovnakého zdroja, pôsobia v Európanoch a nemôžu dospieť k zhode. Tým je určený európsky duch.

Prečo také nádherné myšlienky osvietenosti a rovnosti priviedli Európu ku katastrofickej situácii, ktorú vidíme dnes?

Ide o to, že to boli iba krásne heslá, ale v skutočnosti sa človek vo vnútri vôbec nezmenil. Zostal rovnaký, ako v dávnych dobách. Pokiaľ doňho vniknete trochu hlbšie, uvidíte rovnakého barbara, akým bol.

Ľudia nechápu, ako používať získanú slobodu. Veď kvôli tomu bolo nutné rozvíjať človeka tak, aby vedel, čo je „rovnosť“, aké sily sú nutné pre jej dosiahnutie a ako čeliť svojej egoistickej prirodzenosti.

Revolúcia bola vedecko-technologická, ale stále je možné zostať barbarom a pritom mať atómovú bombu. Skutočný vývoj znamená rozvoj človeka vo vnútri divocha, a to v Európe nenastalo. Ľudia sa nemenia zo samotných prekrásnych rozhovorov. Aby sme zmenili vnútro človeka, je nutná vyššia sila, ako doplnok k tej vrodenej egoistickej sile, ktorá je v nás.

A pretože tomu tak nebolo, Európania zostali takými, akými boli. Iba sa hrali na krásne filozofie, literatúru a kultúru, aby spestrili svoj život – a nič viac. Ale, ak sa ponoríte trochu hlbšie dovnútra, uvidíte, že ľudia zostali rovnakí ako pred dvomi tisícami rokov.