Michael Laitman

Zatiaľ je stále tu, ale niečo je v nej navždy stratené a my všetci to cítime. Zaostalá Európa narazila na to, čo do nej kedysi vdýchlo život.

Starý svet uviazol v rozporoch. Aj keď prisahal vernosť demokracii, podrobuje sa bruselským funkcionárom, ktorých nikto nevolil. Vychvaľuje rovnosť, ale dividendy plynú do Nemecka. Poskytuje útočisko emigrantom, ktorí neuznávajú jeho hodnoty. Priatelí sa s Iránom a je v spore s Amerikou.

Európa sa nemôže dohodnúť na obecnom rozpočte. Obhajuje pluralizmus, ale označuje za „populistov“ všetkých, ktorí nesúhlasia s neoliberálnym smerom. Otvorene používa propagandu a novodobú reč. Obyvateľstvo je oklamané, ale to nepomáha. Lokomotívy spomaľujú chod, juh vyhadzuje kopytá, východ sa vzpiera. Anglicko už samé nevie čo je lepšie, rozlúčiť sa, alebo zostať.

Tak končí veľká epocha. Prichádzajú nové časy a prvý krát za tisícročia Európa na ne nie je vôbec pripravená.

Pri pohľade na jej kŕče niektorí dávajú prednosť podceňovaniu ich významu. Iní ironizujú, zosmiešňujú, posmievajú sa. Pre nás je ťažké zdvihnúť hlavu a uvidieť pravý zmysel udalostí.

Ale v skutočnosti to nie je Európska únia, ktorá sa stretáva s vnútornými konfliktami. To európsky duch, centrum civilizácie, ideologický predvoj ľudstva pohasína v zlomkoch svojej moci. Európa už nie je stredom sveta – skôr centrom migrácie. Prehráva s tými, ktorých si kedysi podmanila: Čínu, Indiu, Áziu ako celok. Tramp ju zaháňa do kúta. Jej elity a vlády zradia svoje národy. Začínajú ju ovládať „hostia“.

Pád Európy – to je rozpad večných pilierov. Rozštiepil sa základ, na ktorom je založený súčasný svet. Koniec koncov bola Európa zdrojom kultúry po tisíce rokov, od dôb starovekého Ríma. Mnohí a my tiež sme z toho čerpali. Filozofia, náboženstvo, svetonázor, veda, vzdelávanie, prístup k životu, pokrok – všetko to vzišlo odtiaľ – a potom sa to šírilo ďalej na ďalšie kontinenty a štáty, koľkokrát aj prostredníctvom kolonializmu to mnohokrát vyrastalo na rôznych základoch. Teraz však všetko vädne, vysychá.

Vnútorný transcendentálny základ uložený v našich génoch je vyčerpaný. Všetci sme z Európy, aj keď sme tam nikdy neboli. Keď ju strácame, strácame časť seba.

Viac ako kontinent

Na čom je Európa založená už 2000 rokov? Čo do nej vdýchlo život, čo jej pridávalo silu?

Pokiaľ prenikneme dovnútra, dovnútra jej srdca, nájdeme tam kedysi prevzaté židovské dedictvo, transformované podľa toho, ako velil čas a ľudská podstata. Nie je náhoda, že obdobie formovania Európy je dnes nazývané židovsko-kresťanským, aj keď má táto definícia zmätený zmysel. Pokiaľ odstránite všetky opony, potom v ideologickom konceptuálnom zmysle obdržala Európa počiatočný impulz z kabaly.

„Platón a jeho predchodcovia vzali vede kabale vonkajší obal, obetovali veľa času učencom prorokov. Ukradli princípy vedy kabaly a obliekli ich do odevov, ktoré im neprislúchali.“

To napísal kabalista minulého storočia Ba’al Sulam.

„Môj učiteľ Pythagoras, otec filozofie, prevzal svoje učenie od kabalistov. Bol prvý, kto preložil slovo kabala, ktoré jeho súčasníci nepoznali, do gréckeho jazyka pod slovom filozofia.“

Toto povedal slávny nemecký vedec a humanista Johann Reuchlin, ktorý žil pred päť sto rokmi. Súhlasí s ním i Ramón Llull, spisovateľ a bádateľ z 13. storočia.

„Vedy ako sú teológia, filozofia a matematika z nej berú svoje princípy a korene. Preto sú všetky tieto vedy podriadené tejto múdrosti a ich zásady a pravidlá sú podriadené jej pravidlám a zásadám, a preto je bez nej ich argumentácia nedostatočná.“

Nielen náboženstvo, ale samotné jadro, samotná podstata západnej civilizácie sa zrodila v období, kedy sa kabalistické učenie dotklo svojich výhonkov. Tento kontakt sa stal katalyzátorom novej éry, nového sveta, v jeho globálnej etape žijeme my. Európa sa spojovala a rozpadala, klesala a pozdvihovala sa, ale neustále smerovala dopredu, drala sa do budúcnosti, zápasila, nikdy sa neuspokojila z dosiahnutým.

Jej priekopnícky duch ohromoval, ostatné národy sa mu podriaďovali. Áno, bol krutý, nenásytný, ale viedol všetkých za sebou. Amerika je tiež jeho dieťaťom.
Nech si Európa zdedila od kabalistov len iskru, nech i tú pozmenila, aj tak toto zapálenie vystačilo na dlhú dobu nebývalého vzostupu.

V období renesancie Európania znovu prehodnotili svoje základy a zistili, že ich koreň leží v kabale. Zakladatelia európskej renesancie o tom otvorene píšu v textoch. Taliansky učenec Giovanni Pico della Mirandola, ktorý sa naučil hebrejčinu špeciálne preto, aby preskúmal kabalistické diela, priznáva:

„Pravé pojatie Zákona, ktoré bolo odhalené Mojžišovi….sa nazýva kabala.“

Filozofovia neoplatonisti v rovnakej dobe naozaj založili kabalistickú školu. Ako uviedol súčasný vedec Jeffrey Satinover, „Podrobili kabalu dôkladnému skúmaniu. Niektorí ju študovali tajne, iní otvorene, niektorí dokonca za tieto snahy zaplatili svojím životom.“ Ich odvaha a vedecká čestnosť bohužiaľ neboli náležite ocenené ani Európanmi, ani židovským národom.

Tak či tak, Európa prešla dlhú cestu, na ktorej ju nepretržite sprevádzali Židia. Zámena potenciálu trvala storočia. A potom s prvými zábleskmi liberálnych slobôd dosiahla židovská účasť kolosálneho rozmeru.

„Rovnako ako slnko, kráča Izrael po Európe: všade navôkol, kde svieti, vyrastá zo zeme nový život, a tam, odkiaľ odíde, všetko zvädne.“

Takto to potvrdil Werner Sombart, nemecký ekonóm a jeden z popredných európskych sociológov zo začiatku 20. storočia.

Avšak nič netrvá večne. Naša doba sa stala pre Európu nielen prechodnou etapou – korunuje jej úspechy a píše epilóg. Áno, stále žijeme v tomto „epose“, ale pokračovanie nebude. Nastane niečo iné.

Aký presne bude tento proces? Nová epocha znovu závisí na nás – na ľuďoch Izraela. Nič s tým neurobíme v tomto svete je všetko „viazané“ na Židov.

Židovská základňa

„Vždy nutne potrebujeme svornosť s Izraelom,“ povedal český prezident Miloš Zeman v prejave k poslancom v Knessete. „Zradíme Izrael, zradíme sami seba.“

Európa sa zdala byť na vrchole, na pokraji dokonalosti, na prahu úplnej jednoty, avšak po uplynutí niekoľkých rokov bola donútená pochopiť príčiny svojho fiaska. A táto reflexia ju podvedome vedie k nám – k tým, s ktorými to všetko začalo.

Napokon, priaznivcov Zemana je príliš málo. Rovnako ako pred tisíckami rokov Európania nepoznajú pramene svojej civilizácie, nerozumejú úlohe židovského dedictva a… nemajú radi Židov. Antisemitská klíma sa stáva silnejšou v celom Starom svete. Hrozby neustále rastú, pritom ani zďaleka nepochádzajú len od moslimov. Čo sa týka európskej politiky ohľadne Izraelu, na jej obranu je možné povedať jedno – ešte to nie je BDS.

Postavme sa k tomu otvorene ako Zeman: Európa sa postupne dostáva k častému záveru, že sme za jej problémy vinní my. Jedného dňa to povie nahlas, bez hanby, a vytvorí podmienky pre nový holokaust.

Čo sme jej nedodali? Prečo sa všetko vracia vo svojom kruhu? Môže sa tomu zabrániť?

Áno, veda kabala odpovedá. Môže a musí. Pred dvomi tisíckami rokov sme zažili v našich dejinách veľmi ťažký duchovný pokles, a preto sme nedokázali dať Európe to najdôležitejšie – pochopenie skutočnej jednoty. Európa vždy chápala naše poslanie zle, prekrúcala ho, využívala ho k poškodeniu. Európska únia, ktorá dnes prechádza uvedomením si vlastného zla, nebola výnimkou.

Takže skôr, ako sa bude na Židov znovu ukazovať prstom, je nutné prijať opatrenia.

Nie, nemôžeme Európanom vysvetliť, ako sa mýlia. Dívajúc sa na nás, cítia vnútornú pravdu, ktorá jednoznačne svedčí o tom, že sú Židia vinní „podľa určenia“, podľa samotného faktu svojho židovstva. Je zakorenená v podvedomí v celkovom duchovnom bremene generácií. Touto nenávisťou sú prepojené všetky európske dejiny. My sme ich zradili, a aj keď nechápu, ako a v čom, aj tak nás nezačnú počúvať.

Môžeme im však ukázať, čo skutočne potrebujú – všeobecnú ľudskú jednotu, v ktorej nebude porazených. Naozajstnú prosperitu, ktorá by nebola považovaná za naivitu. Keď to národy uvidia na vlastné oči, bude v ich srdciach zavrhnutie nahradené nádejou. Pocítia, že má cenu sa nás držať, ísť za nami. Pretože máme duchovný základ, s jeho pomocou budú všetci spasení.

Áno, ani my sami si ešte nie sme vedomí tejto príležitosti, ktorú ponúka kabala. Behom dvoch tisíc rokov sme na ňu úplne zabudli. Dobre, je čas si spomenúť. Veď to nie je len veda, ale to, čo nás spája v jeden celok, je to náš základ – na rozdiel od európskeho neotrasiteľný. Vďaka nej sa obrodíme a zaujmeme svoje miesto vo svete. Zásluhou kabaly bude lúčenie zo starou Európou prológom skutočnej jednoty.