V miestach jadrových katastrof sa rozvíja cestovný ruch. Turisti začali navštevovať jadrovú elektráreň v Černobyle. Túto iniciatívu prevzali aj Japonci, ktorí sa domnievajú, že v budúcnosti bude hlavný cestovný ruch sústredený okolo jadrovej elektrárne Fukušima, kde došlo k nehode v roku 2011.
Prečo je človek priťahovaný k miestam katastrof?
Človek chce nazrieť do svojej budúcnosti: čo sa stane potom, keď na Zemi dôjde k jadrovej katastrofe. Turizmus na takýchto miestach – to nie je dobrodružstvo, ale jasný a podvedomý strach z toho, čo sa môže stať každému.
V skutočnosti však ľuďom v radiačnej zóne ukazujú obyčajné miesta: prírodu oslobodenú od ľudí, rieky, v ktorých sa hemžia ryby, nádherné lesy plné bobúľ a húb, kde sa znovu rodia zvieratá, ktoré už boli skoro vyhubené človekom. A to všetko si tam krásne vegetuje.
Keby bolo možné oslobodiť od človeka celú Zem bez jadrového výbuchu, bola by to prekrásna planéta – svetlo modrá, krásna, čistá. Všetko by existovalo v rovnováhe a bolo by to dobré. Prišiel človek a všetko narušil!
Turistom, ktorí navštívia Černobyľ, rozprávajú príbeh o piatich obyvateľoch černobyľskej zóny, ktorí z týchto miest nikdy neodišli. Živia sa miestnymi produktmi a doteraz bez problémov žijú.
To je veľmi zaujímavé vnímanie prírody. Je zvláštne, že aj keď sa príroda nachádza v takom stave, ktorý je v rozpore so životom fyzických tiel, a pokiaľ tieto telá nie sú vo vzájomnom egoistickom konflikte, môžu v takých zónach spokojne žiť a nepôsobí na nich žiadne žiarenie!
Možno žiarenie v zásade pôsobí na ľudí a na to, čo ich obklopuje, len preto, že tomu vzdoruje náš egoizmus! A pokiaľ sa človek bude ku všetkému chovať priamo, pokojne a bude v rovnováhe s celou prírodou, vo všetkých jeho stavoch, nič na neho nebude pôsobiť negatívne.
To znamená, že všetko závisí na našej rovnováhe s okolitou prírodou, a predovšetkým na našej vnútornej rovnováhe!
Myslím si, že pokiaľ nebudeme prírodu nenávidieť, nebudeme sa jej báť, ale začneme ju prijímať takú, aká je, a budeme si priať s ňou dosiahnuť harmóniu, vtedy na nás nebudú pôsobiť žiadané negatívne vplyvy.
To je však veľmi silný vnútorný stav rovnováhy s prírodou, ktorý sa nazýva Stvoriteľ. A potom všetko, čo pochádza z vnútorného stavu z rovnováhy s prírodou, pôsobí vo vzťahu k človeku ako dobrá, životodarná sila.
Na pozemskej úrovni to nie je pochopiteľné. Ale môžeme si predstaviť, že existuje ďalšia Vyššia úroveň, z ktorej všetky prírodné sily pochádzajú. A pokiaľ sa človek vnútorne na túto úroveň dostáva, potom vníma všetky prírodné sily ako pozitívne.
Celá debata | RSS tejto debaty