Michael Laitman

Deti bývajú veľmi nemilosrdné, zvlášť pokiaľ ide o šikanovanie spolužiaka. Nemôžu vedieť, aké následky má šikanovanie pre obeť, čo bude s tým, koho šikanujú. Stávajú sa prípady, že šikanované dieťa spácha samovraždu.

Takéto správy prebiehajú aj internetom. V školstve sa prípady šikanovania vyskytujú veľmi často. Vedci a pedagógovia premýšľajú, ako to vyriešiť a ponúkajú celkom pochopiteľné riešenie. Jeden z ponúkaných spôsobov ako to vyriešiť je „systém priateľstva“ t. j. spolužiaci z vyšších tried sa starajú o tých mladších. V tých školách, kde sa všetci navzájom podporujú, kde sa kladie veľký význam na to, aby sa každý cítil ako dôležitá súčasť tímu, je oveľa menej prípadov šikanovania.

Tento spôsob nie je reálny. Som realista a vidím, čo sa deje. Egoizmus rastie zo dňa na deň. Vďaka seriálom a tomu, čo deti pozerajú, bude ešte horšie. Nevidím predpoklady k tomu, aby bolo lepšie.

Učiteľ nedokáže viesť deti, tak aby sa v školách nevyskytovalo šikanovanie, pretože výchova je komplexným prístupom k človeku zo strany spoločnosti vo všetkých svojich prejavoch – doma, na ceste do školy, zo školy, v krúžkoch. Je to samozrejme rodina, sú to televízne programy a to, čo vidia vo svojom telefóne.

Učiteľ má dať dieťaťu iba výuku: matematiku, čítanie a ďalšie predmety, to je všetko. Tým to končí. Výchovou by sa mala zaoberať spoločnosť obecne a celkovo. Môžete prinútiť dieťa, aby študovalo a učilo sa takzvaným dobrým mravom, môžete ho dať študovať na výberové školy, keď pochopí, že k tomu, aby sa v živote niekam dostalo, musí sa určitým spôsobom chovať, dobre vyzerať, správne komunikovať a tak ďalej.

Ako teda vychovávať deti? K tomu je nutné zmeniť celý štát, celý svet. Svet sa musí postarať o výchovu budúcej generácie. To by malo byť prioritou všetkého nášho úsilia. Ale čím ho naplňujeme, čo do detí vkladáme? Čo by mal teda svet urobiť?

Po prvé, úplne odstrániť informácie o krutostiach, násilia a všetkého druhu masochizmu. Zakázať oslavovať silu – silu peňazí, silu moci, silu armády.

Oslavovať ľudskosť v človeku. Oslavovať to dobré, spojenie s ostatnými, budovanie nového spoločného sveta a tak ďalej. Oslavovanie dobrého preniká do človeka a ľudia sa k sebe správajú odlišne.

To znamená, aby sme dospeli k tomuto malému bodu, ktorý sa nazýva „trieda“ v škole, musíme zmeniť svet. Trieda je tá časť spoločnosti na tej úrovni, v tom veku, kedy sa z dieťaťa dá formovať Človek. Takže to nie je len trieda, malá miestnosť, sú to ľudia, ktorí žijú povedzme sto rokov, a počas dvadsiatich rokov ich musíš vychovať. To je veľmi dôležité. A potom by výchova mala pokračovať.

Výchova nekončí v škole, pokračuje ďalej. Samozrejme, len týmto spôsobom možno vychovať v človeku Človeka. Človek je bez výchovy horší ako zviera, pretože má egoizmus.

Je to celé utopistické a nikto sa tým nebude zaoberať?

Aj preto sa ľudstvo blíži ku koncu tejto utópie. A čo bude nasledovať? Bude existovať nádherná budúcnosť bez ľudstva. Ako v Černobyle, všetko tam rastie a kvitne, všade je plno zveri, ktorá tam predtým nebola. Príroda sa reprodukuje z ničoho, pretože musí existovať. To sa stalo v Černobyle potom, čo odišiel človek a z toho plynie, že pre náš svet je dôležitejšie, aby z neho človek zmizol. Aj to je náprava. Človek je najhorší živočích, ktorý zabíja všetko okolo seba.

Snáď k tomu nedôjde a ľudstvo prežije – aspoň niekoľko stoviek jedincov. Tí, ktorí prežijú, pochopia, že nie je možné žiť ináč! Že práve to je základ – v podstate princíp prežitia! Nielen trochu vylepšiť svoj život, ale prežiť. Musíme pristupovať k ostatným ako k sebe. A príroda nás k tomu vedie a dokonca tlačí, kým neuznáme princíp – ja alebo on – druhý má prednosť predo mnou.

To znamená, že utopistický zákon „Miluj blížneho ako seba samého“ sa stane základom života. Tento zákon bude realizovaný, pretože sme len bezcenní tvorovia, ktorí nemajú radi strach a bolesť. A pomocou strachu a bolesti nás možno viesť k čomukoľvek, aj k dobrému, láskavému vzťahu medzi nami. Príroda nás takto povedie, bez bolesti a strachu to nepôjde, pretože egoizmus nerozumie ničomu inému.