Michael Laitman

Pandémia koronavírusu sa týka každého človeka na svete bez ohľadu na to, odkiaľ je: z Talianska, Slovenska, Česka, Izraela. Celý svet sa bojí. Vírus sa šíri, neuznáva žiadne hranice a jeho koniec nie je na dohľad. Odborníci predpovedajú, že sa pandémia pretiahne na dobu jedného roka, pokiaľ sa neobjavia nejaké možnosti, ako s pandémiou bojovať.

Koronavírus razantne zmenil vzťah medzi ľuďmi v spoločnosti a vystavil nás vážnym otázkam. Čo je treba spraviť, aby sme sa vrátili k normálnemu životu, čo od nás príroda vyžaduje a prečo nám prináša podobné prekvapenia? Aké je riešenie všetkých problémov, s ktorými sa stretávame v živote?

Na jednej strane nám tieto problémy ukazujú, nakoľko sme spolu spojení a ako sme na sebe navzájom závislí. Avšak na druhej strane naše spojenie nie je dobré a musíme sa naučiť, ako to zmeniť. Koronavírus len začal odhaľovať závažnosť nášho stavu. Doteraz ešte nie je situácia beznádejná. Uvidíme, čo prinesie zatvorenie hraníc v Severnej a Južnej Amerike, rovnako ako v európskych krajinách. Ľudstvo sa opäť vráti k uzatvoreniu hraníc.

A pritom jediným východiskom je dôkladne zistiť, ako by malo vypadať správne spojenie medzi nami a ako vybudovať natoľko dobré vzťahy, aby sa žiadny vírus nepresadil. Vírus je známkou toho, že naše vzájomné spojenie je nesprávne, zlé.

Koronavírus je spoločným problémom nás všetkých, a preto vyžaduje správne zjednotenie celého ľudstva podľa zákona vzájomnej záruky. Tým sa mení stav, kedy si každý uvedomuje, že je zodpovedný za všetkých, a tak sa aj chová. Prečo si stále privolávame nové nešťastia? Prečo nás príroda vždy bičuje, každého jednotlivo a všetkých spoločne?

Prečo sú tieto nešťastia každým rokom silnejšie a rozširujú sa tak, že už zachvacujú celé ľudstvo? Príroda sa nás snaží priviesť k poznaniu, že nutne potrebujeme vzájomnú záruku, aby sme sa stali akoby jedným človekom, jedným systémom.

Každý človek na svete musí pochopiť: koronavírus – to nie je náhoda, ale jedná sa o súčasť procesu, ktorým prírodné sily riadia ľudskú spoločnosť a snažia sa nás zjednotiť do jedného systému.

V tomto jednom systéme existujú zákony, ktoré nás príroda zaväzuje splniť. Pokiaľ nie dobrovoľne, tak násilím. A koronavírus je jedným z útokov zaslaných ľudstvu, aby s ním zatriasol a prinútil ho premýšľať o tom, ako správne žiť.

V ideálnom prípade by sme ako ľudstvo mali fungovať ako jeden človek s jedným srdcom v jednom systéme. Neexistuje žiadna iná cesta, musíme sa k tomu dopracovať.

Pandémia koronavírusu je prvá z radov úderov, ktoré sa budú objavovať. Pokiaľ sa totiž k sebe chováme zle, vytvárame tým miesto pre vírus. Vírus sa vyskytuje tam, kde nie je dostatočná vzájomná záruka, ktorú sme mali vytvoriť.

Cieľom je priviesť človeka k dobrému spojeniu a lásky k blížnemu ako k sebe samému. A pokiaľ sa tak nestane, začnú sa objavovať rôzne problémy, ktoré v skutočnosti slúžia ako liek, ktorý nás tlačí k zjednoteniu.

Pozeráme sa na seba a neprajeme nič dobré druhému. Vírus sa tak prenáša z človeka na človeka – materializuje sa vo forme vírusov.

Ľudia sú si navzájom stále viac závislí v priemysle, v obchode, vo všetkom ostatnom, ale zároveň s tým nezlepšujú medziľudské vzťahy. Tie sú v rozpore s narastajúcimi väzbami medzi nami. Predsa sa spájam s každým človekom na Zemi, ale robím to z vlastného záujmu. A je samozrejmé, že pokiaľ sú tieto spojenia už celkom neznesiteľné, príroda udrie a zlomí ich.

Predstavte si, svet sa celkom odstrihne od Číny, Japonska, Južnej Kórei – ako to zasiahne výrobu! Stačí zastaviť vývoz nejakého malého elektronického prvku a polovica sveta sa zastaví. A to všetko preto, že sa neorganizujeme správne na ľudskej úrovni, nedodržiavame zákon vzájomnej záruky. Posledné kvapky sú z ľudí vytláčané len preto, aby elita zarobila ešte niekoľko miliárd.

Vírus vo svete už viedol k hromadnému prepúšťaniu. Nezdá sa, že by táto vlna ustúpila, a to iste prebudí celé ľudstvo. A tak cítime, že sme dosiahli červenú líniu, kedy nám príroda nedovolí aby sme ďalej existovali týmto spôsobom.

Prvý krát v dejinách ľudstva si uvedomujeme, že sa jedná o úder zhora. Egyptský mudrci o jednom z úderov faraónovi povedali, že to bol boží prst. Každý z nás pocíti, že sa jedná o vyšší trest, ktorý nás opravuje zhora.

Sme spojení do jedného systému a pokiaľ o niekom premýšľam zle, rozširujem vírus do celého systému. Je to negatívny signál, ktorým ničím vzájomnú záruku. Aj keď je to len myšlienka, ale my všetci sme prepojení myšlienkami a činmi.

Či sa nám to páči alebo nie, sme uzatvorení vnútri jednej spoločnej sféry. A preto na tom nezáleží, ak rozprávam, píšem, rozmýšľam alebo pracujem rukami. Účinok myšlienok je ešte väčší, pretože sa hovorí, že „všetko je tvorené myšlienkou“.  A potom sa myšlienka zhmotní aj vo fyzickom dianí.

Medzi nami sú neviditeľné vlákna, nachádzame sa v poli vzájomných spojení. A najvyššiu úroveň spojenia predstavuje myšlienka, ktorá sa neskôr transformuje na jednoduchšiu úroveň. Ale my môžeme všetko opraviť už v myšlienke. Vzájomná záruka – to je správny vzájomný vzťah medzi nami na úrovni myslenia. A pokiaľ ju máme, nebude za potreby nič viac, žiadne hmotné lieky.