Michael Laitman

V celom západnom svete ceny neustále stúpajú. V USA sa spotrebiteľské ceny zvýšili o viac ako 6 %, čo je najviac od 90. rokov minulého storočia. V Nemecku sa ceny zvýšili o 4,5 % a v Spojenom kráľovstve o 5,1 %. Tieto popredné ekonomiky ukazujú, čo sa deje v celej Európe a Severnej Amerike. Odborníci nám hovoria, že „zápchy“ v dodávateľských reťazcoch spôsobili nedostatok komodít a surovín a nárast dopytu, čo potom špirálovito a nekontrolovane zvyšuje ceny.

Verím, že infláciu môžeme prinútiť aby pracovala pre nás. Môžeme ju zmeniť na príležitosť prehodnotiť celý náš systém hodnôt a zamyslieť sa nad tým, či okrem nakupovania existujú aj ďalšie veci, ktoré nás dokážu potešiť, a ktoré sú pre nás a našu planétu viac uspokojujúce a menej nákladné.

V súčasnosti vyrábame oveľa viac, ako potrebujeme. Vyhadzujeme polovicu potravín, ktoré vyprodukujeme, vyrábame bezprecedentné množstvo zbraní všetkého druhu a vyhadzujeme úplne dobré telefóny, aby sme si mohli kúpiť najnovší model. Tento nezmyselný prístup uplatňujeme aj pri oblečení, obuvi a mnohých ďalších druhoch tovaru. Cítime sa šťastnejší, keď takto konáme? Veľmi krátko, než upadneme do ešte hlbšej depresie. Medzitým naše zbytočné nadmerné nakupovanie spôsobuje meškanie v dodávateľských reťazcoch tam, kde by k nemu vôbec nemalo dochádzať.

Nákupné šialenstvo nikomu nepomáha. Pôdu a oceány zapĺňame odpadkami a zvyškami, znečisťujeme ich plastami a toxínmi, otravujeme seba, zvieratá a ryby. Jediný, kto z tohto kolobehu profituje, sú majitelia podnikov, ktorým sa zvyšuje počet núl na bankových účtoch, hoci peniaze tam len bez úžitku ležia.

Existuje alternatíva: môžeme produkovať toľko, koľko potrebujeme na pohodlný život, čo je menej ako polovica toho, čo produkujeme teraz, kupovať len to, čo potrebujeme, a zvyšok času tráviť budovaním vzájomných vzťahov. Namiesto toho, aby sme čerpali nezmyselné potešenia z nových smartfónov, budeme sa tešiť z pevnejších väzieb medzi nami, z väčšieho pocitu spolupatričnosti a bezpečia a z pocitu, že sme obklopení ľuďmi, ktorým na nás záleží, a nie takými, ktorí sa nám odcudzujú.

Toto nie je nová myšlienka. Inštitút ARI o nej písal už v roku 2012 v knihe „Výhody novej ekonomiky“ a o niekoľko rokov neskôr vyjadril podobné myšlienky aj publicista denníka The New York Times Thomas Friedman, keď v roku 2017 napísal, že v budúcnosti budú ľudia potrebovať „vytvárať viac hodnôt srdcom a medzi srdcami“. K tomu dodal: „Kedysi sme pracovali rukami. Nahradili to stroje, ale namiesto toho sme vo vedeckej ekonomike začali pracovať hlavou. …Ďalej si myslím, že budeme viac pracovať srdcom.“

Aby sme sa dostali zo slepej uličky, v ktorej sa veci zasekli kvôli našej prílišnej súťaživosti a vzájomnému odcudzeniu, mali by sme sa od honby za materiálnymi pôžitkami, ktoré neprinášajú trvalé šťastie a vyberajú si vysokú environmentálnu daň, presunúť k duchovným pôžitkom, ktoré pramenia z posilňovania a utužovania rodinných a komunitných väzieb, a posilňujú celkový pocit vzájomnej zodpovednosti v spoločnosti.

Takýto prechod si ešte vyžaduje ďalšie vysvetlenie. Ľudia boli „naprogramovaní“ na to, aby každého podozrievali a odcudzovali sa mu. Ak chceme udržateľnú spoločnosť, musíme sa „preprogramovať“  na sociálne bytosti, akými sme kedysi boli. Ak chceme, môžeme ešte chvíľu počkať, ale musíme to urobiť skôr než neskôr. Čím dlhšie budeme čakať, tým presvedčivejšia bude aj naša zmena hodnôt, pretože nefunkčné dodávateľské reťazce a všetky problémy, ktoré sužujú náš svet, sa samé od seba nevyliečia. Buď ich vyliečime tým, že sa zbavíme toho, čo je zbytočné, a osvojíme si ohľaduplnejší prístup k sebe navzájom a k našej planéte, alebo nás život pripraví o všetko, čo nie je absolútnou nevyhnutnosťou.