Michael Laitman

Vyhľadávanie odpovede na otázku „Prečo sa cítim smutný?“ prekonalo všetky rekordy a v rebríčku najobľúbenejších vyhľadávaní Google zaznamenalo 10-percentný skok. Vyhľadávania na témy ako: úzkosť, stres, smútok, smútok a metódy na ich zvládanie sa oproti minulosti neporovnateľne zvýšili.

Chápem, prečo sa ľudia takto cítia, a je mi ich ľúto. Ešte ťažšie je pre mňa vidieť, že toto utrpenie neprináša žiadne výsledky. Akoby tá bolesť nebola dosť veľká na to, aby ich vyviedla do ulíc, a aby žiadali globálnu zmenu.

Zrejme sa musíme dostať až na úroveň, keď už utrpenie prichádza z viacerých strán a pociťujú ho všetci. Až potom začneme chápať, že cez všetky starosti a problémy sa musíme navzájom spojiť, zjednotiť, aby sme ovplyvnili lídrov, dostali sa von z tejto pohromy, znížili infláciu a – zbavili sa smútku.

Vidím to jasne: všetko ľudské utrpenie pramení z nedostatočného spojenia medzi nami. Nemáme dobré, priateľské a kamarátske vzťahy. Zároveň sme však na sebe navzájom závislí a naše šťastie závisí od šťastia iných, ale my túto skutočnosť odmietame prijať.

Namiesto toho sa vôbec nestaráme o to, že druhým spôsobujeme škodu, neobmedzujeme svoj egoizmus, svoju neúnavnú záľubu vo vlastnom prospechu, ktorá nás ženie k páchaniu škôd a k ľahostajnosti.

Tak ako utrpenie nevyhnutne narastá (vyhľadávanie na Googli ukazuje, že utrpenie má celosvetovo stúpajúcu tendenciu), tak si potom spoločne môžeme uvedomiť problém a jeho riešenie, ale kedy sa to stane? Koľko ďalších úderov a akého rozsahu budeme musieť zniesť? Sme ako neposlušné, tvrdohlavé deti, ktoré nechcú nič počuť. Nechceme uznať, že žijeme podľa zákonov ega. A tak nás príroda prostredníctvom úderov a katastrof donúti uvedomiť si, že nemáme inú možnosť, ako sa podriadiť jej zákonom a dodržiavať ich, keďže sme obklopení a uzavretí osudovou silou prírody.

Neživá, rastlinná a živočíšna úroveň vo stvorení praktizujú previazanosť založenú na ich vzájomnej závislosti, a preto obecný prírodný systém zachováva a zabezpečuje medzi nimi rovnováhu. Iba ľudská rasa sa správa v rozpore s týmto systémom a neprejavuje žiadnu tendenciu k vzájomnosti; to jediné danú rovnováhu narúša. Prijímame len pre seba, podľa zákonov egoizmu, a nie sme ochotní dávať podľa zákonov platných v prírode. Tým narúšame rovnováhu nielen medzi nami, ale aj vo všetkých ostatných úrovniach prírody, a tie nám to ako mocný bumerang hneď vracajú.

Rok 2021 bol rokom odhalenia veľkých nedostatkov vo vzťahoch v ľudskej spoločnosti, odhalenia toľkej ohyzdnosti sebectva, ktoré ovláda ľudskú rasu a ženie ju do boja, ubližovania a ničenia… Toto odhalenie našej prirodzenosti musíme vnímať ako príležitosť a základ pre budovanie novej spoločenskej štruktúry.

Z krízy povstaneme správnym spôsobom, ak svoje úsilie nasmerujeme na spojenie a spoluprácu. Takto sa podarí vyriešiť naše najnaliehavejšie životné otázky, ako napríklad: „Prečo som smutný?“. Naše: „Prečo trpím?“, sa zodpovie a veci sa dajú opäť do poriadku.