Michael Laitman

Ak sa niektorá krajina dostane do tohto rebríčka, znamená to, že jej obyvatelia patria medzi najšťastnejších na svete, uvádza sa v celosvetovej správe OSN o šťastí, ktorá je výsledkom celosvetového prieskumu medzi ľuďmi v približne 150 krajinách. Štúdia nedávno odhalila veľmi jednoduchý predpoklad, ktorý sa zvyčajne ignoruje: naša úroveň spokojnosti súvisí s úrovňou štedrosti a vzájomnej pomoci, ktorá sa v posledných dvoch rokoch zvýšila v dôsledku pandémie. Znamená to však, že ľudia sú šťastnejší, pretože sú zrazu altruistickejší? Ako sa to dá skutočne zmerať?

Podľa tohto rebríčka, ktorý je založený na životnej úrovni a vzájomnej zodpovednosti, je Fínsko najšťastnejšou krajinou sveta už piaty rok po sebe. V správe sa uvádza, že darcovstvo na charitu, pomoc cudziemu človeku a dobrovoľníctvo sa v roku 2021 celosvetovo zvýšilo o 25 % v porovnaní s úrovňou pred pandémiou. Pravdepodobne je to tak, ale to, ako môže prieskum preniknúť do pocitov a naplnenia ľudí, je diskutabilné, a preto nespoľahlivé.

Myslím, že sme predsa len trochu vyrástli a už nie sme takí naivní, aby sme takéto prieskumy brali vážne. Každý chápe, že sú financované a zahŕňajú isté politické úvahy. Keby sme napríklad verili prieskumom, mohli by sme byť nadšení, že Izrael, krajina, v ktorej žijem, dosiahol úctyhodné 9. miesto v celosvetovom indexe šťastia napriek neustálym bezpečnostným hrozbám a vysokým životným nákladom.

Vzťahy medzi nami sú zo dňa na deň zložitejšie a konflikty vyčerpávajúce, takže záver by bol, že sedemdesiate miesto v indexe šťastia je pre nás reálnejšie. Umiestnením Izraela na popredné miesto v zozname sa teda Organizácia Spojených národov jednoducho snaží zakryť svoje pretrvávajúce neobjektívne zaobchádzanie s nami.

Ak odložíte okuliare, cez ktoré nám prieskum OSN ukazuje „globálny index šťastia“, a pozriete sa na samotnú realitu, uvidíte, že Škandinávci, ktorí obsadili prvé miesta zoznamu, sú sotva plagátovým obrazom radostného vzplanutia…

V realite sa všeobecne vyskytujú kontrastné vlny tepla a chladu, rozpínavosti a sťahovania, vlny lakomstva a štedrosti, šťastia a smútku. A teraz momentálne sa svetom šíri teplejšia, otvorená a priateľská vlna. Predchádzala jej pandémia Covid a globálne utrpenie. Je to však len prechodná vlna a pominie.

Svet sa uzavrie do seba a ľudia sa opäť stanú pomstychtivými a sebeckými. Je to preto, lebo navonok nás životné udalosti ovplyvňujú a priťahujú – raz k určitému stupňu spojenia, inokedy k odlúčeniu. Vo vnútri sa však nemeníme.

Zostali sme rovnakí po tisíce rokov a naďalej žijeme s tým istým vnútorným inštinktom, s ktorým sme sa ako ľudské bytosti narodili. Je to sebecký inštinkt, ego. Toto ego nám neumožňuje byť skutočne šťastní. Spôsobuje, že sa predbiehame v snahe dosiahnuť to, po čom túžime, na úkor druhých, čo nás nakoniec od seba vzďaľuje, podozrievame sa a sme voči sebe nepriateľskí. V takýchto podmienkach a prostredí sa nikto nemôže cítiť skutočne naplnený.

Sme súčasťou jedného ľudského celku a tiež súčasťou celého systému prírody. Preto naše šťastie závisí od šťastia všetkých ostatných a je s ním spojené. Nemôžeme pociťovať súkromné šťastie, ak nie sme šťastní súčasne s celým svojím okolím. Aby sme boli skutočne šťastní, musíme sa zaoberať mierou kontroly ega nad našimi životmi.

Keď zmeníme svoj pohľad z egoistického na altruistický, budeme stúpať po rebríku šťastia bez závislosti od prieskumov a prázdnej pýchy. Každý z nás pocíti vnútornú radosť, ktorá existuje v harmonických vzťahoch medzi nami, čo je skutočný zdroj trvalého naplnenia.