Michael Laitman

Inžinieri z MIT a Technickej univerzity v Mníchove navrhli nový druh palivového článku, ktorý premieňa glukózu (cukor) na elektrinu. Zariadenie má priemer asi 1/100 ľudského vlasu. Zdroj energie z cukru generuje najvyššiu hladinu energie zo všetkých doterajších palivových článkov na báze glukózy v okolitých podmienkach. Keďže glukóza je zdrojom energie buniek v našom tele a voľne prúdi v našich žilách, zariadenie môže využívať rovnaký zdroj energie a vyhnúť sa potrebe batérie. „Vzrušujúce je,“ hovorí jeden z inžinierov palivového článku, „že sme schopní čerpať energiu a prúd, ktoré sú dostatočné na napájanie implantovateľných zariadení,“ ako sú napríklad kardiostimulátory pre srdce. „Namiesto použitia batérie,“ dodávajú, „ktorá môže zaberať 90 percent objemu implantátu, by ste mohli vytvoriť … zdroj energie bez objemovej stopy,“ a bez potreby jeho výmeny, ako je to pri klasických batériách.

Medicína môže skutočne podporiť dlhovekosť. V skutočnosti to robí už približne 150 rokov. Vďaka technologickému pokroku a vedeckým objavom sa zdá, že v oblasti medicíny naozaj neexistujú žiadne limity, ktoré by sme nemohli prekročiť.

Otázkou nie je, či môžeme žiť dlhšie, ale na čo? Prečo práve dlhovekosť? Čo by sme robili s našimi rokmi navyše? Dnes prvé dve až tri desaťročia svojho života strávime dospievaním, ďalšie dve až tri desaťročia tvrdo pracujeme a snažíme sa užívať si a zvyšné dve až tri desaťročia vyhasíname v dôsledku chorôb a staroby. Prečo by sa to malo natiahnuť na tri storočia?

Myslím si, že skôr než sa pustíme do predlžovania našich životov, mali by sme si ich lepšie naplánovať. Nemyslím si, že je opodstatnené žiť dlhšie, ak svoj čas tu nevyužijeme v prospech iných, namiesto toho, aby sme sa ešte približne sto rokov oddávali sebeckým pôžitkom. Počet rokov, ktoré prežijeme, by sa mal odvíjať od množstva dobra, ktoré môžeme priniesť.

Všetko, čo robíme, musí mať svoj zmysel. Platí to predovšetkým vtedy, keď ide o náš celkový život. Zmyslom života je nájsť najvyššiu životnú moc, hnaciu silu existencie, a povedať o nej svetu, tak aby každý mohol tento cieľ dosiahnuť.

V súčasnosti sme vo vojne so životom ako takým – preto je našou paradigmou „prežitie silnejšieho“. Sme v neustálom zápase o prežitie a naše najlepšie chvíle zažívame práve vtedy, keď si môžeme od tejto vojny oddýchnuť. Ale nebojovať o prežitie pre nás neznamená užívať si život; dokonca to nie je ani užívanie si, ale len dočasná úľava od zápasu o prežitie.

Zmyslom života je byť úplný, všetko pochopiť, všetko ospravedlniť, zo všetkého sa tešiť a cítiť silu Stvorenia pôsobiacu za všetkými vecami. Vieme, že existuje sila, ktorá pôsobí na všetky veci, pretože keby neexistovala, neexistovali by ani ony. Túto silu však necítime. Keby sme ju cítili, vnímali by sme, ako tá istá sila pôsobí na všetko, na všetko, čo existuje, vrátane nás samých. A keďže by sme cítili, že

za všetkým stojí tá istá sila, cítili by sme, že všetko je len jedinou jednotou, len rozličnými tvárami tej istej sily.

Keď pocítite túto jednu silu, cítite samotné Stvorenie, chápete, čo sa deje, kde ste, a že táto sila je vo vás a obklopuje vás. Sympatizovanie so Stvorením otvára všetky vaše zmysly, cítite svet priamo, akoby ste ani neboli zabalení do vlastnej kože a nič nestálo medzi vami a celým Stvorením.

Keďže teraz viete, že všetko je jedno, ospravedlňujete Stvorenie, ospravedlňujete jeho Stvoriteľa a ospravedlňujete účel Stvorenia. A pretože sa cítite byť spojení s každou vecou a s každým človekom a cítite, že všetci sú vami a vy ste nimi, môžete všetkým veciam činiť len dobro a cítite, že konať dobro pre druhých znamená konať dobro pre vás samých.

Ak tohoto pocitu dosiahnete, potom má život zmysel a dlhovekosť má význam. V skutočnosti však platí, že ak toto dosiahnete, večnosť ste už dosiahli.