Michael Laitman

Keď sa pozrieme na všetky sľuby, ktoré politici dali a porušili, začneme pochybovať o tom, či má vôbec zmysel prikladať ich vyhláseniam nejakú váhu. Ťažko by sme našli jediné vyhlásenie alebo dokonca zmluvu, ktorá by nakoniec nebola porušená, a to zvyčajne skôr, ako sa očakávalo, alebo za okolností, ktoré sú pre druhú stranu alebo strany najmenej výhodné. To vyvoláva otázku: „Aký zmysel má podpisovanie akýchkoľvek zmlúv?“ V súčasnosti žiadny zmysel nemajú. Avšak existujú okolnosti, za ktorých sa to zmení, a vedúci predstavitelia budú stáť za svojím slovom.

To, čo nás motivuje – nás všetkých, je strach. Ťažko niečo robíme z iného dôvodu. Pracujeme, pretože sa bojíme chudoby, priatelíme sa s ľuďmi, ktorých nemáme radi, pretože sa ich bojíme alebo sa bojíme samoty, a správame sa tak, že sa sami sebe nepáčime, pretože sa bojíme, že budeme nepopulárni alebo dokonca šikanovaní.

Vodcovia sú rovnakí. Ich motivácia je vždy sebecká a zvyčajne pramení zo strachu. Aby dodržali svoje sľuby, musia sa báť následkov ich porušenia. V demokratických krajinách sa môžu báť porušovať sľuby, pretože by nemuseli byť opätovne zvolení. V totalitných krajinách ich verejná mienka až tak neovplyvňuje, ale stále ich ovláda názor ich strany, inak by mohli byť zosadení alebo by ich mohli zavraždiť. Dokonca aj vládcovia, ktorí zdanlivo nemajú vyzývateľov, sa trápia s odôvodňovaním svojich činov, aby vyzerali dobre v očiach verejnosti, pretože nemôžu názor svojho ľudu na seba úplne ignorovať.

Z toho vyplýva, že ak je motiváciou vládnucich strach, musia sa naučiť, čoho sa majú báť, aby konali skôr pre dobro verejnosti, než pre svoj vlastný prospech. Súčasné násilné konflikty naznačujú, že okolnosti sa zmenili. Tyran už nie je zaručeným víťazom. Svet sa stal globálnou dedinou, kde tyrani nie sú obľúbení. Krajina, ktorá chce týrať inú krajinu, aj keď z dôvodu, ktorý považuje za spravodlivý, musí desaťkrát popremýšľať, než použije silu.

Je to nielen inou atmosférou v globálnej spoločnosti. Je tu aj iný zákon, ktorý vstupuje do hry: zákon vzájomnej závislosti. Keď je každý zjavne závislý od všetkých ostatných, tak ako je tomu dnes, nikto nemôže urobiť rozhodnutie, ktoré by neovplyvnilo aj všetkých ostatných. Preto sa krajiny nemôžu rozhodovať len podľa svojich vlastných záujmov; chtiac-nechtiac sú zodpovedné za zvyšok sveta.

Tento zákon nemôžeme zmeniť; tak funguje dnešná realita. V skutočnosti realita takto fungovala vždy, ale my sme si to neuvedomovali tak jasne ako dnes. Či sa nám to páči, alebo nie, a nám sa to nepáči, tento najvyšší zákon formuje globálnu spoločnosť a určuje nové pravidlá správania, v ktorých musí byť každý ohľaduplný voči všetkým ostatným.

V nasledujúcich rokoch budú tí, ktorí sa pokúsia uvedený zákon nerešpektovať a porušovať práva iných krajín, slúžiť ako príklad toho, čo sa stane so vzdorovitými vodcami, ktorí si myslia, že sa môžu tyranizovaním iných dostať k nadvláde. Keď si lídri uvedomia, že musia konať s ohľadom na ostatných, budú veľmi starostlivo premýšľať, kým sa k niečomu zaviažu, uistia sa, že ich záväzky sú prospešné pre všetkých, a nielen pre nich, a budú sa báť vziať svoje slovo späť bez súhlasu všetkých zúčastnených strán.