Michael Laitman

Minulý týždeň sa konal 77. deň Organizácie Spojených národov, ktorým si pripomíname výročie nadobudnutia platnosti Charty OSN v roku 1945. Na oficiálnej webovej stránke tohto dňa sa uvádza: „Neexistuje žiadna iná globálna organizácia, ktorá by mala takú legitimitu a vplyv ako OSN. Žiadna iná globálna organizácia nedáva toľkým ľuďom nádej na lepší svet a neprináša budúcnosť, akú chceme. Dnes je naliehavosť, aby sa všetky krajiny spojili a splnili (sic) sľub zjednotených národov, len málokedy väčšia.“ Generálny tajomník ponúkol aj posolstvo, v ktorom uviedol, že „OSN je produktom nádeje“, ale dnes je OSN „vystavená skúške ako nikdy predtým“.

Povedal by som, že skutočne nastal čas, aby OSN naplnila svoju chartu. Je načase, aby OSN skutočne spájala krajiny, a nie len dúfala, že sa „spoja“. Nádeje sa nestanú skutočnosťou, ak sa nebudeme usilovať o ich uskutočnenie. Nemali by sme sa odvážiť len snívať, musíme sa odvážiť aj konať!

Súhlasím so slovami generálneho tajomníka, že OSN je dnes vystavená skúške. Žiada sa od nej, aby konala, aby spájala ľudí a národy a neuspokojila sa s prázdnymi rečami, akoby OSN bola nejakou kaviarňou, kam sa ľudia chodia rozprávať.

Ľudstvo má vážny problém, ktorý nemôže ignorovať. Svet okolo nás funguje podľa určitého súboru princípov Ľudstvo však trvá na fungovaní podľa iného súboru princípov, ktoré sú v rozpore so svetom okolo nás. V dôsledku toho sa všetko okolo nás stáva nehostinným a nebezpečným. Klíma sa stáva nestabilnou a extrémnou, vzduch, pôda a voda sú toxické, zvieratá hynú, úroda, z ktorej žijeme, vysychá a ľudia sú voči sebe čoraz násilnejší. Je to, akoby náš drahocenný život visel len na nitke, ktorá nás chráni pred pádom z priepasti. Ale nitka je čoraz viac napnutá, pretože ľudstvo a realita sa pohybujú opačným smerom, a je takmer na pokraji pretrhnutia.

Realita sa bude stále uberať svojím vlastným smerom. Veci sa budú čoraz viac zamotávať; systémy, ktoré udržiavajú naše životy, spoločnosti, v ktorých žijeme, taktiež naše telá, ktoré sú komplexné systémy, ktorých zložitosť sa v procese evolúcie časom zvyšuje. Tento proces je nezvratný, rovnako ako nemôžeme zvrátiť život na Zemi z človeka späť na jednobunkové tvory.

Preto jediným spôsobom, ako zastaviť pretrhnutie nitky, je zmeniť náš smer. Ak sa prestaneme usilovať o čoraz väčšiu izoláciu od ostatných a začneme hľadať väčšie spojenie s ostatnými, pocítime, že príroda a celý život už nie sú nepriateľské. Zistíme, že nás skôr podporujú, než aby proti nám bojovali v súboji o prežitie najsilnejších.

„Dať šancu mieru“ a „ochrániť našu planétu“, ako sa uvádza vo vyhlásení generálneho tajomníka, sa nemôže podariť bez celosvetovej kampane na podporu solidarity a vzájomného záujmu medzi všetkými národmi. Keďže dnešné problémy sú globálne, aj riešenia musia byť globálne.

Spolu s mojou organizáciou sme sa už v roku 2012 zapojili do iniciatívy OSN na podporu vzdelávania a výchovy k prepojeniu a solidarite na celom svete. Toto úsilie sa nikdy nepretavilo do konkrétnych krokov, ale odvtedy potreba realizovať takéto snahy len vzrástla.

Môžeme pasívne čakať a nechať prírodu, aby sa vyvíjala svojím smerom. Príroda však nepozná zľutovanie. Ak budeme trvať na tom, aby sme slúžili svojmu narcistickému Ja, zatiaľ čo príroda bude pokračovať vo svojej holistickej trajektórii, budeme negatívne znášať dôsledky nášho nesúladu s ňou. Súčasné vojny a klimatické krízy sú do istej miery predohrou toho, čo príde. Blednú však pri porovnaní s otrasmi, ktoré nás čakajú, ak budeme vo svojej iniciatíve otáľať.

Som presvedčený, že by sme nemali čakať. Mali by sme iniciovať zmenu; musíme si uvedomiť, že jediný spôsob, ako urobiť život na Zemi bezpečným a príjemným, je žiť v súlade so všeobjímajúcou prírodou okolo nás. Myslím si, že nám zostáva veľmi málo času a nemáme na výber.