Michael Laitman

Prežívame krízu sociálnej dôvery a situácia sa zhorší do takej miery, že naše vzťahy sa dostanú na bod mrazu a nebudeme schopní sa na ničom dohodnúť. A z tohto stavu spoločnosti, akoby zamrznutej v ľadovci, uvidíme, že zo vzájomnej nedôvery nemáme nič, a začneme túžiť po teple a láske.

Vtedy budeme potrebovať vzdelanie a poradenstvo, ako obohatiť naše zväzky, ako sa navzájom zblížiť a ako zahriať naše vzťahy láskou.

Na jednej strane sa bude stále prehlbovať vzájomná nedôvera a z nej vyplývajúci chlad vo vzťahoch a na druhej strane nám nezostane nič iné, len sa naučiť, ako nás príroda v rámci nášho evolučného vývoja tlačí do stavu bezmocnosti a beznádeje.

Rastúcu nedôveru a chlad vo vzťahoch spôsobuje naše neustále rastúce ego – túžba užívať si na úkor druhých a prírody. Ego dosiahlo obrovské rozmery a spôsobuje, že naše vzťahy sú čoraz chladnejšie. Nakoniec zistíme, že už nie sme schopní spolu v ničom vychádzať. A to bude čas začať umelo aktivovať láskavé vzťahy.

Ako umelo aktivovať láskavé vzťahy s pozitívnymi väzbami?

Tento proces budeme musieť začať v malých skupinách ľudí, ktorí si uvedomujú potrebu transformácie negatívnych medziľudských vzťahov a ktorí sú ochotní budovať ohľaduplnosť a úctu namiesto vrodenej vzájomnej nedôvery.
Ak sa zapojíme do tohto procesu učenia, ktorý obohacuje našu vzájomnú prepojenosť a zameriava sa na praktickú prax pozitívnych vzťahov v malých skupinách, začneme vidieť, ako nás príroda tlačí k tomu, aby sme žili ako jedno telo so vzájomnou zodpovednosťou medzi jeho časťami. Je to podobné tomu, ako bunky a orgány žijú a fungujú v spoločnom a harmonickom záujme o zdravie a blaho tela.

Ako môžu rôznorodé a dokonca protichodné časti existovať v harmonickom spojení? Je to preto, že existuje prirodzený systém života, ktorý ich spája.

Musíme do seba vtiahnuť pozitívnu silu prírody – silu vzájomnosti, lásky a spojenia. Táto sila nás spojí rovnakým spôsobom, ako sa spájajú bunky a orgány ľudského tela.

Naším ďalším vývojovým štádiom je uvedomenie si našej vzájomnej prepojenosti a závislosti. Musíme pochopiť dôležitosť vzájomného rešpektu, že život vo vzájomnej nedôvere nepovedie k ničomu dobrému a že sa musíme o seba navzájom starať zodpovedne a s úctou.

Keď dospejeme k tomuto poznaniu, potom sa v nás rozvinie silná túžba po pozitívnej sile lásky prírody, ktorá vzkriesi našu vzájomnú závislosť. Je to všadeprítomná sila, ale čaká, skrytá pred naším egoistickým vnímaním. Je to vlastne sila, ktorá v nás zamrzla a prestala rásť a našemu egoistickému mysleniu dovolila riadiť naše životy.
Keď do našich vzťahov vstúpi pozitívna sila prírody a my pochopíme, že od nej závisí naše prežitie, potom môžeme túto silu takpovediac „vytiahnuť z mrazničky“ a nechať sa ňou viesť: Aby nás najprv spojila nad našou vzájomnou nedôverou a potom toto spojenie ďalej posilňovala, až kým nebudeme cítiť, že žijeme v jednom tele, že sme jedna osoba.