Michael Laitman

V Kabale hovoríme, že „celá naša práca je o každodennom objavovaní lásky medzi nami“.

Láska je všeobecnou silou zahrnutou v prírode a ako je napísané v Tóre, jej najväčším pravidlom je dosiahnutie „Milujem bližného svojho ako seba samého“ (viď. Kabalista Yehuda Ashlag, „Matan Torah [The Giving of the Torah]“).

Každý z nás túži po láske, cítiť lásku, ale zisťujeme, že čo dostávame je prechodný pocit, často získavaný nedobrovoľným spôsobom.

Dnes, v čase globalizácie, objavujeme naše vzájomné prepojenie a vzájomnú závislosť. Zo strany prírody nás zbližuje sila lásky, ale my sme v opozícii, v stave nenávisti jedného voči druhému. Inými slovami, príroda je altruistickou silou (silou odovzdania) a naša povaha je egoistická – túžime po seba-uspokojení na úkor prírody a ostatných ľudí. Tým pádom sme v protipóle k prírode a to spôsobuje všetky naše problémy.

Ale našim hlavným problémom je nedostatok lásky. V láske objavujeme dokonalosť a večný život.

Prečo sa musíme učiť milovať? Nechce každý z nás lásku?

Každý z nás túži po láske, cítiť lásku, ale zisťujeme, že čo dostávame je prechodný pocit, často získavaný nedobrovoľným spôsobom. Ako teda môžeme lásku pestovať? Potrebujeme do spojenia medzi nami, do našich vzťahov, pozvať silu lásky, ktorá v hojnosti prebýva v prírode. O priťahovaní sily lásky do našich životov sa píše „Ja som stvoril zlý sklon a Ja som stvoril Tóru ako korenie, pretože Svetlo v nej napravuje“.

Svetlo je silou lásky, ktorá môže vstúpiť do našich životov a napraviť náš zámer tak aby sme jednoducho chceli milovať viac ostatných ako seba.

Čím viac sa zaoberáme rôznymi zdrojmi, ktoré popisujú základné piliere prírody – ľudskej povahy a povahy sveta ako takého – učíme sa, ako môžeme pritiahnuť silu lásky, pôsobiacu v prírode, do našich vzťahov. Tým viac dosahujeme šťastný a naplnený život v harmónii a tým viac k sebe priťahujeme Svetlo, mimovoľne pracujúce na našej náprave.