Od 7. októbra 2023 prešiel izraelský národ neuveriteľne náročnou skúškou. Útoky tohto dňa a následné výzvy, nie sú prvými prípadom, kedy sme sa s takýmito skúškami stretli. Vyzýva nás to k zamysleniu a vyvodeniu záverov zo skúšky, v ktorej sa práve nachádzame. Aké závery by sme mali vyvodiť? Okrem síl, ktoré vidíme na povrchu, existujú v prírode hlbšie sily, ktoré nám pripravili tvrdú lekciu pre nás, naše deti a naše rodiny. Veľkosť tejto lekcie, daň, ktorú si vyberá v našich životoch, a jej globálne dôsledky nás nútia čeliť obrovskému významu tejto situácie.
Bola to krutá skúška, ktorá z nás mala striasť náš spôsob rozdeľovania, akým sme sa chovali, a viesť nás k sebareflexii týkajúcej sa toho, akí sme – čo viedlo k tragickým udalostiam zo 7. októbra. Prehliadali sme všetky hranice a zistili sme, že sme úplne nepripravení na nadchádzajúce problémy.
Táto situácia poukazuje na vnútorný rozklad, na úpadok súdržnosti izraelského ľudu. Prvým krokom je introspekcia ohľadom absencie tých, ktorí mali byť na svojich určených miestach na hraniciach krajiny. Nejde o to obviniť iba malú skupinu ľudí, ale o to napraviť situáciu, v ktorej sa nachádzame.
Ukazuje sa, že naše spoločenstvo je v zlom stave. Bolo nám ukázané, že sme národ, ktorý nie je schopný uživiť samého seba.
Smutná správa o vražde a ublížení tisícom ľudí spolu s ich zúfalými rodinami, prebúdza niektoré z najzákladnejších životných otázok: „Prečo existuje také nevýslovné utrpenie?“ a tiež „Ako môžeme poskytnúť optimálnu odpoveď?“
Kľúčové je primknúť sa k sebe, pestovať pocit jednoty, blízkosti, vzájomného záujmu, podpory a povzbudenia. Pokiaľ sa púšťame do protestov a kričíme na seba, potom len zasievame ďalší nesúlad. Základným výpočtom, ktorý musíme urobiť, je určiť optimálnu formu, ktorú by sme ako spoločnosť mali nadobudnúť, a čo musíme zafixovať vo svojich postojoch k sebe navzájom, aby sme takúto podobu dosiahli. Neboli sme sem umiestnení preto, aby sme sa jednoducho snažili prežiť a užiť si čo najviac až do nášho prípadného zániku. Naopak, potrebujeme povstať ako zjednotená spoločnosť nad všetkými rozdeľujúcimi pudmi, ako štát, ktorý prinesie harmonický a pokojný život pre všetkých, zlepšenie života každého človeka nad rámec najväčšej blaženosti, ktorú si každý dokáže predstaviť.
Na tento účel musíme uprednostniť naše zjednocovanie pred všetkými ostatnými úvahami. Aby sme sa zjednotili nad našu egoistickú povahu, ktorá nás drží vo večnom vzájomnom naťahovaní, potrebujeme dosiahnuť úprimnú prosbu z hĺbky srdca.
Každý z nás, kto dovolí, aby naše srdce zostalo ako kameň chladné, oddelené jedno od druhého, a kto nechal narastať rozdeľujúce sklony v našich emóciách, aby viedli takto naše správanie k sebe navzájom, nesie zodpovednosť za tragédiu, ktorú znášame. To je to, čo sa musíme zo situácie naučiť; bolo nám to dané ako pevná lekcia. Keby sme si otvorili svoje srdcia, napríklad nevychádzali do ulíc, aby sme na seba štekali, ale aby sme sa objímali, mohli sme odvrátiť nedávne tragické udalosti.
My Židia sme boli obetnými baránkami nespočetných kríz, ktoré ľudstvo zažilo. Poučenie z nich je to, že keby sme sa zjednotili a šírili jednotu aj do sveta, príbeh by sa odvíjal úplne inak. Namiesto rastúceho antisemitizmu po celom svete by sme videli svet šťastných ľudí uctievajúcich národ, ktorý šíri jednotu, mier a harmóniu.
Dúfam, že sa z tejto lekcie, ktorá nám bola udelená, poučíme a dôkladne sa zamyslíme, kým sa vrátime k sociálnemu rozdeleniu ako norme, s protestmi a neustálym osočovaním, ako sme to robili do 7. októbra. Ak chceme v uliciach ukázať tento pokrok za účelom zlepšenia spoločnosti, potom by bolo oveľa múdrejšie organizovať akcie, kde si otvoríme svoje srdcia v spoločnom objatí. To by mal byť náš protestný výkrik k izraelskému ľudu, pretože naša zodpovednosť presahuje rámec nášho národa na celý svet.
Tragické udalosti 7. októbra zapálili veľký celosvetový plameň nenávisti k Židom, ktorý tlel pod povrchom. Je to preto, že nesieme zodpovednosť za to, aby sme si uvedomili, čo z nás urobilo ľud Izraela: ľudia bez definitívnych biologických väzieb, ktorí sa spojili pod jednotnou myšlienkou – s Abrahámovým vedením a metódou – ktorá nás viedla k zjednoteniu („miluj blížneho svojho ako seba samého“) nad naše rozdelenie („láska pokryje všetky zločiny“), a tým nechať zjednocujúce vedomie, ktoré sme dosiahli, šíriť sa ďalej (aby bolo „svetlom pre národy“).
Ľud Izraela, židovský národ, nech sme kdekoľvek, sa potrebuje zjednotiť. Tým sa rozšíri harmónia a mier po celom svete. Je to riešenie všetkých konfliktov. Ak k vojnám pristupujeme predovšetkým ako k vnútorným bojom proti našej ľudskej egoistickej povahe, ktorá nás núti premôcť naše vlastné názory nad ostatnými a navzájom sa povzbudzovať, aby sa zjednotili nad našimi rozdeľujúcimi pudmi, potom sme na ceste k lepšiemu zjednotenému stavu, ktorý od nás svet podvedome vyžaduje a ktorý stojí za pocitmi viny a nenávisti ľudí voči nám.
Aj keď by sa mohlo zdať, že celosvetová vlna nemá žiadny dôvod na šírenie klamstiev a horkých obvinení voči nám, ja to tak nevidím. Ich správanie riadia intenzívne emócie nenávisti, ktoré voči nám pociťujú a ktoré sú mimo ich kontrolu. Naozaj cítia, že za to môžeme my, a hľadajú všetky spôsoby, ako túto vinu zdôrazniť. Je to preto, že nesieme zodpovednosť za rovnováhu medzi mierom a vojnou, láskou a nenávisťou a jednotou a rozdelením vo svete, a pokiaľ sa neprebudíme k potrebe zjednotiť sa, môžeme očakávať, že už aj tak zúriace plamene antisemitizmu vzplanú ešte silnejšie.
Si veštec z kryštáľovej gule,že poznáš... ...
Národ ma teraz ine starosti ako nejaký... ...
obetný baránok zabíja nevinných!? ...
šťastne,spokojne a bezpečne:) ...
Budem vychádzať z fiktívneho predpokladu,že ja... ...
Celá debata | RSS tejto debaty