Michael Laitman

Vedci z Rockefellerovej univerzity uskutočnili výskum správania mravcov pri extrémne vysokých teplotách. Zistenia odhalili fascinujúce črty mravčieho správania. Keď len jeden mravec v skupine pocíti stúpajúcu teplotu pod sebou, zdá sa, že pokračuje, akoby sa ho to netýkalo. Bez prerušenia si udržiava svoj smer, až kým celá kolónia spoločne nezmení smer. Mravce sa rozhodujú kolektívne, čo svedčí o pozoruhodnom stupni dôvery v kolektívnu myseľ.

Otázka znie: môžu ľudia aplikovať tento koncept jednotného rozhodovania na svoj vlastný život? Je vôbec možné, aby ľudia dosiahli podobný stav vzájomnej dôvery a jednoty? Ako sa ukazuje, odpoveď nie je taká jednoduchá. Dosiahnutie takéhoto stavu si vyžaduje značnú vnútornú prácu a nie je to niečo, čo sa deje inštinktívne, ako koordinované pohyby mravcov, vtákov alebo rýb.

V prípade takýchto zvierat je ich synchronizované správanie inštinktívne. Naopak, u ľudí si dosiahnutie stavu kolektívnej jednoty a dôvery vyžaduje vedomé úsilie a zámer. Je to iný druh jednoty.

Myšlienka, že ľudia dosiahnu stav, v ktorom sa budú cítiť navzájom prepojení, akoby existovali v „jednom dychu“, je skutočne cieľom, o ktorý sa treba usilovať. K takejto jednote však dochádza prostredníctvom zámerného procesu. Zahŕňa zladenie našich požiadaviek a nárokov v súlade s celostnými zákonmi prírody.

Zákony prírody rozvíjajú každého a všetko do vyšších stavov zjednotenia. Keď dosiahneme stav zjednotenia medzi sebou navzájom a prírodou, obavy zamerané na seba samých sa rozplynú, pretože sa úplne ponoríme do zjednoteného vedomia.

Tento stav jednoty so zákonitosťami prírody platí pre každého a vedie k vytvoreniu jednotného tela a srdca, podobne ako synchronizované pohyby mravcov, vtákov alebo rýb. Na rozdiel od zvierat, ktoré konajú inštinktívne, však ľudia na aktiváciu svojej jednoty potrebujú účasť prírodných zákonitostí.

Vyvstáva teda otázka: prečo sme svedkami týchto synchronizovaných prejavov správania v živočíšnej ríši? Je to určené ľuďom, aby tieto tvory videli a prípadne im závideli? Cieľom pozorovania týchto prírodných javov je ilustrovať možnosť dosiahnutia stavu súdržnosti, úplného stavu zjednotenia, keď jednotlivci dobrovoľne zrušia svoj egoizmus pre kolektívne dobro.

Konečným cieľom ľudstva je dosiahnuť tento zjednotený stav, hoci sme od prírody egoisti, ktorí si užívajú na úkor iných a prírody. Práve prekonaním týchto vrodených sklonov a prijatím jednoty s ostatnými môžeme nájsť skutočné šťastie a naplnenie. V istom zmysle existencia nášho egoizmu vytvára pozadie, na ktorom zažívame radosť zo zosúladenia sa so zákonitosťami prírody a z toho, že sme spojení so všetkým.

Tento stav jednoty neodstraňuje prítomnosť ľudského ega – túžby užívať si na úkor iných, ale umožňuje jednotlivcom povzniesť sa nad ňu. Ego zostáva, ale láska a spojenie prevažujú nad egom. Ako sa hovorí: „Láska zakryje všetky zločiny,“ čo naznačuje, že egoizmus musí pretrvávať pod povrchom, pričom nad ním prevláda spojenie a láska.

Ľudia sa skutočne líšia od mravcov, pretože môžeme zažívať šťastie a zjavenie. Na rozdiel od mravcov, ktorých konanie je riadené výlučne inštinktom, naša schopnosť prežívať radosť a šťastie závisí od schopnosti prekonať svoje sebecké pohnútky a prijať jednotu. Práve vďaka takémuto vedomému úsiliu môžeme dosiahnuť skutočné šťastie.